Učíme na diaľku

Vynášanie Moreny

Materská škola

Autor inšpirácie

Zuzana Dvorska
ZŠ s MŠ Žarnovická Diviaky, Turčianske Teplice časť-Diviaky
zuzanabajankova@gmail.com

S online projektom v našej Materskej škole Diviaky Buď online a zapoj sa! sme vás už zoznámili. V rámci neho sme si pripravili ďalší tradičný ľudový zvyk, a to vynášanie Moreny/Murieny. Tentoraz nám s programom a celým sprievodom pomohli žiačky zo SOŠ pedagogickej v Turčianskych Tepliciach. Sprievod začal v Materskej škole v Diviakoch, kde sa dievčatá aj deti od rána svedomito pripravovali. Dievčatá boli oblečené v krojoch a s deťmi sa učili tradičnú ľudovú pieseň Muriena naša, ktorú neskôr v sprievode spoločne spievali. Žiačky vyrobili zo slamy a látky figurínu Moreny, ktorú upevnili na drevenú konštrukciu a obliekli do kroja. Morena mala na sebe pripevnené dlhé pásy krepového papiera, za ktoré ju v sprievode viaceré držali. Keďže celá akcia sa uskutočnila vonku, technickým vybavením tentoraz boli naše mobilné telefóny. Deň vopred bolo vynášanie Moreny vyhlásené aj v miestnom rozhlase a mohli sa ho zúčastniť aj miestni obyvatelia. Keď už bolo všetko prichystané, nástroje naladené a dievčatá rozospievané, akcia sa mohla začať. Na čele sprievodu niesli dievčatá Morenu a popritom spievali a hrali ľudové piesne. Za nimi kráčali deti z našej materskej školy, z veľkej aj malej triedy. Spoločne sme sa pomaly presúvali obcou aj popri základnej škole, kde sa k nám pripojili žiaci aj so svojimi učiteľkami. Sprievod uzatvárali miestni obyvatelia, pre ktorých bola takáto udalosť príjemným spestrením. Za spevu a hudby sme došli až na most, nad potokom, na ktorý vyšli len dievčatá s Morenou a ostatní sa postavili po stranách potoka, aby dobre videli a počuli. Dievčatá začali odriekať: „Muriena, Muriena, kde si prebývala? Za horami za dolami tam som ritkou triasla. Muriena, Muriena, vajca by si jedla? Vajcia nemáme, čože jej dáme? Kapustu nechce, polievku chlepce. Muriena, Muriena, gazdova žena, kde si prebývala? U studienky nôžky som si umývala.“ A spoločne s deťmi začali pokrikovať: „Bác, Muriena, do vody, bác, Muriena, do vody!“ Dievčatá Morenu pomaly vyzliekali z kroja. Potom Morenu zapálili a hodili do vody. Deti sledovali, ako Morena horí a pláva preč. Naspäť do materskej školy sme sa vrátili za spevu veselých ľudových piesní, kde sme pokračovali v zábave a zahrali sa rôzne jarné ľudové hry, ako napr. Zlatá brána; Labada, Labada a iné. Takto sme sa symbolicky rozlúčili so zimou a vyhnali Morenu preč z nášho kraja.

Zdieľať túto inšpiráciu na Facebooku

Podeľte sa aj vy s nami o váš príbeh - príbeh vašej školy či organizácie, ktorý môže inšpirovať mnohých ďalších.