Podľa § 250b ods. 5 Zákonníka práce „Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 157 ods. 3 posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.“.
Z uvedeného vyplýva, že ak je zamestnancovi regionálnym úradom verejného zdravotníctva nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, napríklad z dôvodu kontaktu s osobou, ktorá bola pozitívne testovaná na ochorenie COVID-19, môže vykonávať prácu z domu až do doby, kým nebude pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19.
Ak zamestnanec bude pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19, je povinný postupovať podľa pokynov orgánu verejného zdravotníctva, t. j. prestane vykonávať prácu z domu z dôvodu, že ochorel, a ide o dočasnú pracovnú neschopnosť, pri ktorej mu vznikne nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne podľa § 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 250b ods. 6 Zákonníka práce „Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.“.
Citované ustanovenie sa použije vtedy, ak nie je možné vykonávať prácu z domu.
Podľa § 250b ods. 2 Zákonníka práce „Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
a) zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.“.
To znamená, že zamestnanci, ktorým bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, môžu vykonávať prácu z domu, tzv. „home office“, až do doby, kým nebudú pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19.
Zamestnanci, ktorým nebolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, ale nemôžu vykonávať prácu na pracovisku z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (napríklad riaditeľ školy prerušil vyučovanie v škole), môžu vykonávať prácu z domu, tzv. „home office“.
Vykonávanie práce z domu je riadnym výkonom práce, za ktorý zamestnancovi prináleží plat. Vykonávanie práce z domu nie je dôvodom na krátenie platu.
Ak zamestnancovi obvodný lekár počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie vystavil tzv. „karanténnu PN“–ku“, zamestnanec prácu nevykonáva a zamestnávateľ mu počas pracovnej neschopnosti nemôže prideľovať prácu z domu.
