Ako sme zvládli pandémiu

Autor inšpirácie

Mária Namešová
ZŠ P. Horova, Michalovce
mnamesova@gmail.com

Ako sme zvládli obdobie pandémie

Prácu si plánujem vopred, ale človek mieni a pandémia to zmení. Takto akosi sa to stalo aj nám, teraz už tretiakom. Na začiatku roka som si naplánovala divadielko Červená čiapočka. Žiaci si sami nahlásili, kto ktorú postavu dostane a zvládne. Texty som rozdala, školu zavreli, učili sme sa dištančne. Žiakom som zadávala jednoduché, splniteľné a nenáročné úlohy cez webovú stránku a snažili sa spätnou väzbou posielať fotografie, obrázky a pracovné listy. Vedeli, že raz po návrate z pandémie všetky práce a aktivity zverejníme spoločne na výstavke v areáli budovy. Výstavku sme zrealizovali pod názvom Koronu sme porazili, do školy sme nastúpili. Keď sme sa minulý rok v marci vrátili, stihli sme zrealizovať aktivity a akcie už iba cez videá pre rodičov, pretože boli obmedzené opatrenia, rodičia nemali možnosť vstúpiť do budovy a spoločenské aktivity boli redukované na samostatne realizovateľné akcie. Aby sme nestratili kontakt a spoluprácu s rodičmi, robili sme aktivity, o ktorých sme informovali prostredníctvom webového sídla triedy a školy. Mnoho času sme s deťmi strávili v besiedke pri škole. Od skorej jari do neskorej jesene sme v besiedke čítali, písali, maľovali, kreslili, vysádzali kvety pre mamičku, maľovali kulisy na divadielko, nacvičovali pásmo k Veľkej noci, ku Dňu Matiek, otcov, vyrábali pozdravy atď. Divadielko sme doladili a posledný deň pred veľkými prázdninami sme ho vonku v prírode zrealizovali a natočili sme si aj video. Práca vychovávateľky v školskom klube detí je v prvom rade poslaním. Mať možnosť podieľať sa na formovaní osobností detí v mladšom školskom veku, nesie so sebou aj veľkú zodpovednosť. Vychovávateľka si sama riadi a organizuje činnosť v školskom klube detí a zároveň plní ciele. Je to práca, ktorá aj mňa neskutočne napĺňa a baví. Vidieť, ako deti napredujú, ako sa zlepšujú po motorickej stránke, ako sa im rozvíja ich individualita, kreativita, myslenie a socializácia s inými deťmi, je nádherné. Práca s deťmi má určite zmysel. Mám ju veľmi rada a neviem si predstaviť robiť niečo iné. Vediem deti k spoznávaniu tajomstiev prírody, meniaceho sa kolobehu života, ochrane životného prostredia. Učíme sa zážitkom, príbehmi, robíme pokusy a hlavne sa učíme hrou, objavovaním a spoznávaním. Veľa času trávime v prírode. Pri škole máme svoj strom energie, koľkokrát ideme popri ňom, vždy si dobíjame energiu, želáme si niečo, aby sa nám splnilo. Všetko, o čom sa rozprávame, premieňame na zážitky, ktoré si tak najskôr zapamätáme. Pripomíname si tradície nášho regiónu Zemplín. Na Mikuláša si žiaci sami pripravili torty z ingrediencií, ktoré som doniesla, vysvetlila som postup a oni podľa nich postupovali. Často vsúvam do podobných aktivít ľudovú pieseň, hudobný nástroj, flautu, akordeón, aby prezentovali svoje zručnosti. V decembri sme si pripravili štedrovečerné posedenie aj so symbolikou: oblátkami, jabĺčkami, medom, zdobili sme perníky. Od začiatku pandémie všetky aktivity a úlohy u nás fungujú iba s fotodokumentáciou a videami. Aká smutná doba nás postihla a my sa snažíme aspoň takouto formou skrášliť, spríjemniť deťom bežný chod školy a života s rúškom, ale hlavne milým slovom, úsmevom či povzbudením. Hádam raz bude lepšie a pri koláčiku a kávičke zrealizujeme aj spoločné posedenie s rodičmi. Viem, že množstvo škôl robí podobné aktivity ako my. Mňa si získala naša špeciálna pedagogička, chválila deti, čo všetko spolu robíme, vytvárame, ako sa realizujeme. Svoju prácu robím pre deti a mojím celoživotným krédom je hľadať v každom dieťati niečo dobré. Každá spolupráca v kolektíve vnáša do procesu výchovy mimo vyučovania veľké obohatenie nielen pre deti, ale aj pre mňa a v neposlednom rade je prínosom aj pre celú školu.