Nebudeme inkognito alebo... Viete, že sme na svete?

Autor inšpirácie

Michaela Mojžišová
Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Zemianske Kostoľany
michaela.mojzisova@gmail.com

Súdržnosť, Cieľavedomosť, Špeciálnosť, Podpora, Pomoc.

Všetko, čo sa odohralo v dobe pandémie Covid-19, sa už pomaly stáva minulosťou a súčasťou našich terajších dní je opäť prezenčné vzdelávanie, a nielen online vzdelávanie, ako to začalo počas pandémie. To už nie je nič zvláštne a neobvyklé. Na začiatku bol rýchly záblesk, myšlienka a z nej realita. Uverili sme a pustili sme sa do neznáma. Mali sme jasnú víziu, zbierali sme skúsenosti, ktoré sme začali pretavovať do online priestoru. Radili sme sa s okolím a vyspelým technickým svetom, kde a ako začať. Vieme byť jedinečné, tvorivé, pokorné, oceňujeme dobro a vzácnosť. Obdivujeme vytrvalosť, silu ducha a odvahu. S týmto osobným nasadením a arzenálom sme vykročili do covidovej doby v online priestore. Chceli sme tvoriť a byť súčasťou nového, aj napriek vážnosti situácie, vnímania konkurencie, rôznym odborným diskusiám o nevhodnosti či vhodnosti, o nemožných alebo možných a dostupných metódach používaných online. Cítili sme sa v tom čase akoby o krok vpredu. Tešili sme sa: „Hurá, veď my to už robíme a funguje to!" Keď postupne vychádzali dokumenty a metodické postupy z MŠVVaŠ SR k online práci v rámci covidovej doby, niekedy sme mali pocit, že niekto nás tajne sleduje a súčasne tvoríme funkčné a efektívne postupy pre všetkých. Vzhľadom na danú situáciu aj napriek všetkému mnoho vecí fungovalo výborne. Termíny individuálnych intervencií nielen logopedických, ale aj špeciálnopedagogických, konzultácie s odborníkmi v psychologickom a logopedickom poradenstve, so školami a rodičmi a tiež odborné témy s inými organizáciami zapĺňali náš kalendár. Neriešili sme veci paušálne a univerzálne rady nám nefungovali. Preto sme ich nedávali. Nezaoberali sme sa tým, čo nemáme a čo nemôžeme mať. Krízu sme zvládali tak, že sme sa zamerali na dnešok, na prítomnosť. Bolo vhodné vycítiť vzácnosť a citlivosť chvíle a naservírovať správny postup, ukázať cestu, smer; nechať možnosť rozhodnúť sa, podporiť, povzbudiť, vypočuť si. Efekt terapeutických a poradenských služieb v danom čase nestál na cieľoch terapie, ale do popredia vstupovala ľudskosť, vypočutie si iných, akceptovanie situácie, obyčajné rozhovory s rodičmi o náročnosti zvládania danej situácie. Napodiv sa veľa samo vytratilo práve tým, že deti a žiaci zostali doma a nenavštevovali školu každý deň. Zmenšili sa psychosomatické ťažkosti detí ako sú konkrétne skúsenosti z praxe, ako napr. ranné vracanie, kašeľ, zvýšené ranné teploty. Domov im poskytol istotu, bezpečie, úspech aj preto, že je to známe prostredie. Deti s úzkostným ladením tiež pracovali v online domácom prostredí ako včeličky. Naopak, niektoré problémy sa prehĺbili a narástli do obrovských rozmerov.

Spočiatku sme doslova na všetkých v okolí vychŕlili naše kontakty a čakali, kým sa nám rodičia a školy ozvú. Čakali sme márne, avšak nie dlho. Včas sme zmenili našu stratégiu. Prvý krok sme urobili my smerom k nim pozvánkou, telefonátom, správou, konkrétnym dátumom a časom. Aj do škôl sme poslali informácie o našej možnej online spolupráci s deťmi, rodičmi, pedagógmi. Neverili, ale uverili. Fungovalo to výborne. Dokonca sme učiteľom referovali, ako výborne nám deti individuálne fungujú na korekciách online. Už aj v čase, keď školy ešte nevedeli, ako budú fungovať ďalej. Snažili sme sa nájsť systém zapisovania termínov, obsahu konzultácií, riešili sme časté zmeny v kalendári. Keďže sme prišli na to, že najväčšou istotou je zmena, doteraz tak žijeme a pracujeme. Plánovanie je dôležitá súčasť našej práce, ale flexibilita a pružnosť sú v rebríčku umiestnené na prvom mieste. Niekedy je to náročné, ale všetko je to o ľuďoch a ich prístupe. V našom centre pracujú ľudia, ktorí sú veľmi vzácni. Nechýba im ľudskosť, ústretovosť, záujem o prácu, príbehy. To je v našej práci cítiť a snáď aj vidieť. Nevzdali sme sa myšlienky a ani realizácie kurzov v online podobe či už pre učiteľov, asistentov, rodičov a logopédov. Veľmi sa nám daril zvládnuť aj prechod do online priestoru v skupinových programoch pre deti. V určitých situáciách sme spojenie museli na chvíľu prerušiť, aby sme našli spoločný prienik s rodičmi. Rodičov sme povzbudili a deti sme s nimi doviedli pred brány školy.

Ak chceme byť v živote šťastné, pozitívne ladené, nie toxicky pozitívne, máme potrebu robiť každý deň niečo, čo nás napĺňa spokojnosťou. Púšťame si do života momenty šťastia. Robíme drobné veci, ktoré nám robia radosť. Veríme, že aj okoliu. Stále sa vieme v rámci dňa prekvapiť, pripraviť niečo zaujímavé a nečakané v rámci kolektívu. Aktuálne situácie, ktoré sa u nás práve dejú, sú obrovské, a nie drobné. Vytvárame a budujeme nové centrum. ❤️ Z našej strany si to vyžaduje pevné nervy, rozhodnosť, odvahu, pokoru, trpezlivosť a zároveň aj financie. My veríme, že sa to raz všetko podarí. Niektorá fotodokumentácia v prílohe v rámci poradenskej, terapeutickej a diagnostickej činnosti s deťmi, klientmi je z minulosti. Motivujú nás k zmenám. Niektoré vizualizácie sú budúcnosť, čo nás ženie ísť si za svojimi snami s radosťou, pokorou, pozitívnym myslením, vierou. A do budúcna veríme, že aj vhodnými podmienkami v rámci reformy našej každodennej práce. Dieťa a jeho potreby vnímame vždy na prvom i poslednom mieste. :)

• Stiahnuť prílohu k inšpirácii