Autor inšpirácie
Veronika Kevély
Spoločná nemecko-slovenská škola a materská škola, Bratislava
vevora@gmail.com
Pamätám si intenzívne začiatok pandémie a to, ako všetko stíchlo. Pamätám si tlak na celý pedagogický zbor pre spustenie online výučby.
Pracujem ako školský psychológ pre materskú školu a popasovať sa s výzvou online kontaktu s deťmi počas prvých mesiacov pandémie po zatvorení škôl sa zdalo byť spočiatku ako nemožná úloha. Najprv nastúpili učiteľky s pravidelnou ponukou online programu pre deti. Ponúkali deťom tzv. online vstupy, ktoré trvali maximálne 30 minút. Dva vstupy doobeda, dva poobede a počas obeda mali čítanie rozprávky. Vstupy boli tematicky zamerané presne podľa mesačných plánov avšak s veľkou dávkou kreativity, ktorá bola nutná na to, aby bol cieľ splnený. Doobedia boli viac zamerané na kognitívne zručnosti a poobedia na tie kreatívne, takže si deti museli vždy vopred pripraviť materiál, ktorý bol v zozname pre danú aktivitu. Áno, hovorím stále o materskej škole 3 – 6-ročných detí. Bez rodičov by to bolo nemožné zrealizovať a tiež je pravdou, že nie všetci ponuku online vstupov využili. Niektorí sa aspoň pripojili, pretože chceli mať aký-taký kontakt s deťmi cez obrazovku a my sme im to radi umožnili. Pozvali sme sa vzájomne online do našich obývačiek.
Nechcela som ten kontakt s deťmi stratiť ani ja, nakoľko som musela kvôli pandémii náhle prerušiť individuálne terapeutické stretnutia. Neviem, či už niekto predtým vyskúšal terapeuticky podporiť 5 – 6-ročné deti cez obrazovku počítača, ale výnimočná doba si to vyžiadala a tak sme sa „spojili“. Bola som súčasťou detských izieb hrajúcich sa detí, ktorých potreby, túžby a predstavy komunikované prostredníctvom hry, mohli byť aspoň takouto formu reflektované a pochopené. Samozrejme, vždy som bola plne k dispozícii naraz len jednému dieťaťu. V kombinácii so skupinovými online vstupmi pre predškolské deti s tréningom predčitateľských schopností a ponukou poradenstva pre rodičov a učiteľov som sa cítila aj v dobe zavretých škôl užitočná a moja práca mi dávala zmysel. Keď viete, že je to na dobu určitú, človek to vydrží a dokáže sa zmobilizovať. Sme však svedkami toho, že tento boj ešte stále nemáme vyhratý a situácia obdobná tej v úvode pandémie sa môže kedykoľvek zopakovať.
Aktivita
Každý čas v materskej škole chceme aktuálne využiť na to, aby sme deťom poskytli zároveň čo najväčšiu mieru normálnosti, ktorú sme poznali pred pandémiou, ale zároveň pripraviť ich aj na súčasné a budúce situácie, ktoré sa ešte stále javia byť neisté. Nepoznám lepší spôsob ako na to, než naučiť sa hovoriť o emóciách, potrebách, našich strachoch, smútkoch, ale aj radostiach a túžbach. Pripravíme ich tým na to, aby dokázali lepšie rozumieť samým sebe, svojim najbližším, ale aj spoločnosti okolo nich, ktorá turbulentne podlieha zmenám intenzívnejšie ako pred časom pandémie. V každej triede sme zaviedli rituál, resp. okienko venované našim emóciám a potrebám. Skvele na to poslúžili terapeutické kartičky: „Keď sloníky cítia“, ale pokojne môžu byť použité rôzne fotografie s emóciami. Pýtame sa detí, o akú emóciu ide a po jej pomenovaní im poskytneme možnosť zafantazírovať si, čo to asi sloník práve vidí, keď vyzerá tak vystrašene. Následne sa spýtame, čoho sa zvyknú ony báť a čo im pomohlo tento strach prekonať, resp. čo by v tej chvíli potrebovali. Deti sa správajú spontánne a empaticky, veľmi pozorne vnímajú pocity svojich rovesníkov a konfrontujú ich so svojimi pocitmi.
Zdieľať túto inšpiráciu na Facebooku
Podeľte sa aj vy s nami o váš príbeh - príbeh vašej školy či organizácie, ktorý môže inšpirovať mnohých ďalších.
