Situácia tak, ako pre všetkých ostatných, aj pre nás bola úplne nová.
Náročné boli predovšetkým prvé dni na začiatku pandémie. Usmernenia neboli jednoznačné aj vzhľadom na to, že ako krajina sme na ňu neboli pripravení. Na začiatku tu boli obavy z nadviazania kontaktu s klientmi, hľadanie „komunikačného kanálu“. „Za pochodu“ sme sa zdokonaľovali v technických zručnostiach – využívanie aplikácií na videočet, natáčanie a strihanie videí, realizácia online reedukácií, poradenstva, terapie. S odstupom času však môžem povedať, že aj riešenie prekážok formou „pokus – omyl“ má svoje čaro.
Naša činnosť sa zásadne nezmenila, len sa zmenila forma, akou ju poskytujeme. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo sa na ňu adaptovať pomerne rýchlo. Už v priebehu niekoľkých dní sme zverejnili oznam o pokračovaní v starostlivosti online formou. Telefonicky sme boli (a stále sme) k dispozícii do 20.00 hodiny nielen pre našich klientov. Informácie sme sprostredkovali čo najširšej verejnosti prostredníctvom našej web a FB stránky, webových sídel mesta Námestovo a ÚPSVaR Námestovo. Vytvorili sme predškolácky špeciál, ktorý slúži nielen rodičom, ale aj pedagógom materských škôl, ako aj videá z oblasti prevencie. Hoci sme ich zverejnili ešte počas prvej vlny pandémie, dodnes dostávame na ne pozitívne ohlasy. Prostredníctvom videí sme zrealizovali aj niekoľko preventívnych aktivít, ktoré sme distribuovali do škôl za pomoci koordinátorov vo výchove a vzdelávaní a výchovných poradcov. Pokračujúcu starostlivosť sme zabezpečovali v on-line priestore. Rodičom, ktorí mali záujem o materiál v tlačenej podobe, sme pravidelne posielali nielen pracovné listy, ale vzhľadom na individuálne potreby klientov sme vytvárali ucelené rozvojové programy, ktorých cieľom bol celkový rozvoj osobnosti a kognitívnych a špecifických funkcií dieťaťa/žiaka. Aj po uvoľnení opatrení sme ponechali rodičom možnosť vybrať si formu spolupráce, aj keď, samozrejme, preferujeme osobný kontakt. Máme však skúsenosť, že obohatením našej práce o dištančnú formu sa naša odborná starostlivosť stala dostupnou aj pracovne vyťaženým rodičom, prípadne ľuďom mimo regiónu. Čo sa týka skupinovej práce, ani tu sme nezastali. Bálintovské skupiny s pedagógmi a odbornými zamestnancami škôl, pracovné stretnutia výchovných poradcov, koordinátorov vo výchove a vzdelávaní a výcvikové skupiny, ktoré boli rozbehnuté počas školského roka, sme rovnako realizovali online.
Hrdí sme najmä na to, že sme ani napriek tomu, že nás nová situácia zaskočila, nepozastavili poskytovanie odbornej starostlivostí pre deti i dospelých, ktorí to potrebovali. Samozrejme, že sme aj my potrebovali čas na to, aby sme oslobodili myseľ od zaužívaných postupov a akceptovali možnosť robiť veci iným spôsobom rovnako kvalitne. Myslíme si, že inštitúcie, ako je tá naša, by mali byť ľuďom k dispozícii aj v ťažkých časoch a to takými spôsobmi, ktorými je to v danom čase možné. Nás teší, že sme to dokázali a mohli byť nápomocní deťom, ich rodičom, učiteľom a mnohým ďalším.
A čo nám pomohlo zrealizovať tieto dobré veci? V prvom rade to bolo vedomie osobnej zodpovednosti za to, že v takejto ťažkej dobe nemôžeme nechať ľudí, ktorí sa na nás s dôverou obrátili o pomoc, samých. Nepochybne to bola aj odvaha robiť nové veci. Mnohí z kolegov objavili v sebe nové talenty, kreativitu, na čo by v štandardnej situácii nemali príležitosť. Rovnako tímová spolupráca a pocit spolupatričnosti, pretože aj my sme len obyčajní ľudia, ktorí potrebujú zdieľať svoje pocity a navzájom sa podporovať.
Prílohy
Zdieľať túto inšpiráciu na Facebooku
Podeľte sa aj vy s nami o váš príbeh - príbeh vašej školy či organizácie, ktorý môže inšpirovať mnohých ďalších.
