Obsah a organizácia výučby

Aktualizované k 01.06.2020

Metodické odporúčanie č. 2/2020 od 1.6.2020 pre ZŠ

28.5.2020

Návrat žiakov nultého až piateho ročníka do základných škôl po ukončení mimoriadneho prerušenia vyučovania v školách z dôvodu pandémie korona vírusu prináša pre školy a učiteľov ďalšie výzvy. Kým vedenia škôl riešia otázky súvisiace s organizáciou vyučovacieho procesu, učitelia a ďalší pedagogickí aj odborní zamestnanci sa musia vysporiadať so zabezpečením vyučovania pre žiakov, ktorí prídu do škôl, ako aj pre tých, ktorí zostávajú doma a vzdelávajú sa dištančne. Situácia sa komplikuje aj tým, že časť žiakov stále zostáva bez možnosti zapojenia sa do on-line vyučovania, pretože nemajú zabezpečený prístupu k internetu. V rámci triedneho kolektívu sa tak môžu vytvoriť viaceré skupiny detí: tie, ktoré budú v škole; tie, ktoré majú v domácom prostredí prístup na internet a tie, ktoré doma nemajú prístup na internet. Do školy teda nastúpia žiaci, ktorí prídu z rozdielnych domácich pomerov, a teda aj s rozdielnou úrovňou vedomostí a zručností. Učitelia budú musieť riešiť aj ďalšiu špecifickú situáciu, keď sa v triede zídu žiaci z viacerých ročníkov.

Metodické odporúčanie pripravil Štátny pedagogický ústav na základe množiacich sa otázok prichádzajúcich od učiteľov a ďalších pedagogických aj odborných zamestnancov škôl. Súviseli najmä s tým, ako zabezpečiť edukačný proces po obnovení vyučovania v súvislostiach popísaných vyššie, na čo je potrebné klásť dôraz v rôznych podmienkach, ktoré sa menia od školy ku škole. Materiál, ktorý predkladáme, má preto charakter návodu a inšpirácií pre pedagogických aj odborných zamestnancov, ako pracovať počas júna 2020 v špecifických podmienkach meniacich sa od školy ku škole.

Predpokladom na zvládnutie súčasnej situácie je rešpektovať aj po návrate do škôl zredukovaný obsah vzdelávania a rozdelenie vzdelávacích oblastí na hlavné a komplementárne podľa Usmernenia k obsahu a organizácii vzdelávania žiakov základných škôl počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách v školskom roku 2019/2020 (ďalej Usmernenie k obsahu a organizácii vzdelávania) a jeho prílohy Obsah vzdelávania v ZŠ počas mimoriadneho prerušenia vyučovania v školách. Dôvodom sú rozdiely medzi žiakmi v triede a potlačenie snahy v krátkom čase dobiehať zameškané učivo. Žiaci sa líšia nielen v tom, čo si osvojili, ale aj ako si rôzne obsahy osvojili. Snaha o rýchle dobiehanie učiva by spôsobila nielen rozdiely medzi školami a triedami, ale aj v rámci jednej triedy a tiež by navodila stres a ďalší tlak na všetkých zúčastnených. Upravené ciele a obsah vzdelávania podľa Usmernenia k obsahu a organizácii vzdelávania vytvárajú učiteľom predpoklad na opakovanie učiva bez potreby vyučovania nového učiva. Rozdelenie vzdelávacích oblastí na hlavné a komplementárne tiež môže učiteľom v súčasnom období pomôcť pri organizácii vyučovania v škole.

Ďalším predpokladom na zabezpečenie zmysluplného návratu detí do škôl po obnovení vyučovania je uvedomenie si dlhodobej sociálnej izolácie väčšiny detí počas karantény a potreby opätovnej adaptácie detí na školské prostredie. Žiaci sa viac ako 2 mesiace nestretávali, ich kontakt bol obmedzený, prípadne sa realizoval len cez on-line priestor. Vybudovať nanovo fungujúci a podporujúci sa triedny kolektív si tiež vyžaduje svoj čas a priestor na budovanie sociálnych vzťahov v triede. Situácia je o to náročnejšia, že do škôl neprichádzajú všetci žiaci a v mnohých prípadoch sa triedy nestretnú v kompletnom zložení. Možnosťou tiež je, že sa v škole vytvoria úplne nové skupiny, ktoré vzniknú na základe spojenia žiakov z viacerých tried. Potrebné je si uvedomiť aj to, že deti citlivo vnímajú súčasnú situáciu a obavy spojené s rizikom ochorenia, ale aj iné okolnosti (napr. ekonomický dosah vzniknutej situácie na rodinu). Výchovno-vzdelávací proces by mal preto brať do úvahy nielen faktor naplnenia obsahu a cieľov vzdelávania, ale dávať dôraz aj na emocionálnu stabilizáciu žiakov a podporu obnovovania a posilňovania sociálnych vzťahov v triede.

V nadväznosti na uvedené základné východiská sa odporúča pri návrate do škôl rešpektovať niekoľko základných bodov:

1. Venovať priestor adaptácii na školské vzdelávanie Žiaci sa vracajú do škôl po pomerne dlhom čase a či už výučba realizovala on-line, telefonicky alebo prostredníctvom zasielaných pracovných listov, žiaci potrebujú čas na to, aby si nanovo zvykli na školské vyučovanie. Naviac, do školy nenastupujú všetci žiaci, príp. sa skupiny detí z rôznych tried a ročníkov spájajú, čiže skupiny v triede sa na isté obdobie menia. Špecifická situácia je v prípade žiakov nultých a prvých ročníkov, u ktorých je potrebné opätovne absolvovať v primeranej miere adaptačný proces. Proces opätovnej adaptácie na školské vyučovanie nielen podporí žiakov v uvedomení si inej organizácie dňa v porovnaní so vzdelávaním v domácom prostredí, ale vytvorí tiež podmienky na obnovenie kamarátskych vzťahov v triedach, umožní opätovné zblíženie sa, pripomenutie spoločných zážitkov a vzájomné sprostredkovanie zážitkov počas prerušeného vyučovania ostatným spolužiakom. V konečnom dôsledku sa podporí aj samotný vyučovací proces a pomôže pri začatí vyučovania v nasledujúcom školskom roku.

2. Podporiť socializáciu žiakov Prerušenie vyučovania v školách a obavy z ochorenia vyvolali pocit sociálnej izolácie u všetkých, deti nevynímajúc. Žiaci boli počas prerušeného vyučovania v školách v minimálnom vzájomnom kontakte so spolužiakmi. Je preto vhodné zamerať pozornosť na obnovenie vzťahov medzi žiakmi. Súčasťou tohto procesu by mohlo byť aj zavedenie pravidelných ranných kruhov a spolupráca so školským psychológom (ak ho škola má), príp. vychovávateľkami a asistentmi pri vytváraní spoločnej stratégie obnovenia a posilnenia vzťahov v triede alebo v novej učebnej skupine vytvorenej spojením žiakov z viacerých tried.

3. Pri plánovaní výučby nevyužívať čas na „dobiehanie“ neprebratého učiva Aj napriek tomu, že obnovenie vyučovania v školách môže zvádzať k snahe o „dobehnutie“ zameškaného učiva v zmysle pôvodných učebných osnov školských vzdelávacích programov, neodporúča sa tento postup. Usmernenie k obsahu a organizácii vzdelávania a jeho príloha Obsah vzdelávania v ZŠ počas mimoriadneho prerušenia vyučovania v školách plnia účel definovania zredukovaných cieľových požiadaviek pre školy v súvislosti s prerušeným vyučovaním v školách. Návratom do školy sa však okolnosti, pre ktoré bol upravený obsah vzdelávania pripravený, nestrácajú, len menia svoj charakter (časť detí sa vracia, časť zostáva v domácom vzdelávaní, spájajú sa triedy). V prípade, že škola upravila ciele a obsah vzdelávania v zmysle Usmernenia a jeho prílohy, je logické v ňom pokračovať. Samotný obsah výučby je potrebné prispôsobiť aktuálnemu stavu osvojenia si vedomostí a zručností žiakov a využívať rozmanité spektrum organizačných foriem a metód výučby na zvládnutie upravených cieľov a obsahu vzdelávania. V prípade, že sa počas dištančného vzdelávania učitelia zamerali aj na sprostredkovanie nového učiva, je v tomto období vhodné sústrediť pozornosť najskôr na zistenie úrovne jeho osvojenia (zistiť čo a ako sa žiaci naučili počas prerušeného vyučovania v školách).

4. Rozvrhy hodín môžu byť rozmanité z hľadiska obsahu aj dĺžky vyučovacích jednotiek V platnosti zostáva rozdelenie vzdelávacích oblastí na hlavné a komplementárne. To môže učiteľom pomôcť pri plánovaní rozvrhu vzdelávacích aktivít na jednotlivé dni tak, aby sa zachovalo striedanie vzdelávacích oblastí v rámci jednotlivých dní. Odporúča sa tiež zadávanie komplexných úloh a zadaní pre žiakov, prehlbovanie osvojenia si učiva, vypracovania projektových úloh postavených na prepájaní obsahov vzdelávania z viacerých predmetov (či už v rámci jednej vzdelávacej oblasti, alebo aj naprieč vzdelávacími oblasťami). Pri organizácii vyučovania v rámci školského dňa nie je potrebné dodržiavať 45 minútové hodiny, učitelia môžu pracovať v dlhších časových celkoch a prepájať predmety podľa potreby. Pri plánovaní výučby je potrebné rešpektovať aj situáciu, v ktorej sa stretávajú nielen deti z jedného ročníka, ale aj z viacerých ročníkov.

5. Pri hodnotení a klasifikácii žiakov naďalej postupovať podľa Usmernenia na hodnotenie žiakov základných škôl v čase mimoriadnej situácie V rámci hodnotenia a klasifikácie žiakov zostáva v platnosti Usmernenie na hodnotenie žiakov základných škôl v čase mimoriadnej situácie. Rovnako aj vydané rozhodnutia riaditeľa školy o nehodnotení vybraných predmetov či rozhodnutia o spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov (ich klasifikácii alebo slovnom hodnotení). V platnosti tiež zostáva zákaz písomného a ústneho skúšania po obnovení vyučovania v školách, ktoré sa do konca školského roka neodporúča realizovať. Je potrebné zohľadniť, že nie všetci žiaci mali rovnaké podmienky na učenie sa v domácom prostredí a zároveň sa do školy nevracajú všetci žiaci. Pozornosť by sa mala sústrediť na to, aby sa učitelia spolu so žiakmi vrátili k najdôležitejším produktom žiakov vytvorených počas domácej prípravy v čase prerušeného vyučovania (napr. výber z vypracovaných úloh, projektov, záznamov v denníkoch (karanténničkoch) a ponúkli si vzájomnú spätnú väzbu. Jednotlivé žiacke produkty a spracované projekty sú po komentovaní žiakmi zdrojom pre sebahodnotenie (čo som sa nové naučil, v čom som sa zlepšil), ako aj hodnotenie.

6. Pozornosť venovať pedagogickej diagnostike stavu vedomostí a zručností žiakov za účelom naplánovania zmien v obsahu a cieľoch vzdelávania v nasledujúcom školskom roku Miera osvojenia si učiva jednotlivými žiakmi bude s najväčšou pravdepodobnosťou rôzna, a to nielen v tom, čo si žiaci osvojili, ale aj ako si to osvojili. Preto je potrebné venovať dostatočnú pozornosť zisteniu stavu vedomostí a zručností všetkých žiakov a prispôsobiť tomu nielen obsah vzdelávania v júni 2020, ale najmä v nasledujúcom školskom roku. Zdrojom pre túto diagnostiku môže byť vzájomné predstavovanie si produktov žiackych prác vzniknutých v čase dištančného vzdelávania, rozhovory so žiakmi, ale aj riešenie rôznych typov komplexných úloh. To, čo nie je vhodné ako zdroj pre diagnostiku, sú písomné práce rôzneho druhu a rozsahu či ústne skúšanie. Písomné práce a ústne skúšanie by v tomto období vyvolalo stres a tlak na žiakov aj rodičov a nesplnilo by účel zistenia miery osvojenia učiva z predchádzajúceho obdobia a identifikovania chýb, či problémov súvisiacich s problémami v učení sa (napr. nesprávny spôsob výpočtu, zle osvojený slovosled).

7. Využívať zásady diferencovaného vyučovania Úroveň osvojenia si učiva môže byť u žiakov na rôznych úrovniach. Je preto vhodné vytvoriť si v triede skupiny a pre tieto využívať diferencované úlohy. Rovnaký postup je potrebné zvoliť aj v prípade novovytvorených školských skupín spojením žiakov z viacerých tried. V týchto triedach sa môže využiť nielen zadávanie diferencovaných úloh, ale aj rovesnícke učenie.

8. Spolupracovať so špeciálnymi pedagógmi a so školskými psychológmi Pri práci so všetkými žiakmi je potrebné realizovať najskôr diagnostiku stavu osvojenia si vedomostí a zručností z jednotlivých vyučovacích predmetov. V prípade, že sa zistia problémy v procese učenia sa, je potrebné tento stav rešpektovať a cielene s ním pracovať. Pri riešení rôznych problémov spojených s učením sa je možné spolupracovať s odbornými zamestnancami v školách. V prípade žiakov so ŠVVP je nevyhnutné zapojenie špeciálnych pedagógov. Okrem podpory pri tvorbe obsahu a vhodných metód výučby pre žiakov s rozmanitými potrebami môžu byť nápomocní aj pri vytváraní stratégií na vyrovnanie sa s návratom do škôl a podporou pri obnovovaní a posilňovaní pozitívnej klímy v triede. Ich práca by mala byť teda zameraná najmä na metodickú a diagnostickú podporu pre učiteľov.


USMERNENIE K OBSAHU A ORGANIZÁCII VZDELÁVANIA ŽIAKOV ZŠ 2019/2020

29.4.2020

1. Vymedzenie vzdelávacích obsahov

1.1 V období mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách v školskom roku 2019/2020 sa obsah vzdelávania vymedzuje tak, že sa určujú:

Hlavné vzdelávacie oblasti, medzi ktoré patria:

  • Jazyk a komunikácia

  • Matematika a práca s informáciami

  • Človek a spoločnosť

  • Človek a príroda

Komplementárne vzdelávacie oblasti, medzi ktoré patria:

  • Človek a hodnoty

  • Človek a svet práce

  • Umenie a kultúra

  • Zdravie a pohyb

Všetky vzdelávacie oblasti sú vyjadrené prostredníctvom vyučovacích predmetov, obsiahnutých v rámcových učebných plánoch pre základné školy.

1.2 Vymedzenie vzdelávacích oblastí na hlavné a komplementárne nevypovedá o hodnote predmetov v rámci všeobecného vzdelávania. Rozdelenie zohľadňuje povahu predmetov a možnosti súčasnej organizácie vzdelávania v domácom prostredí. V dennom vzdelávacom režime žiakov majú obe skupiny vzdelávacích oblastí vyvážené zastúpenie, odlišuje sa však spôsob zadávania vzdelávacích aktivít, ako je uvedené v bode 1.6.

1.3 Hlavné vzdelávacie oblasti sa plánujú ako vzdelávacie aktivity, na ktoré sa vzťahuje odporúčané časové vymedzenie indikatívnej záťaže v rámci dištančného vzdelávania žiakov uvedené v bode 4.2.

1.4 Obsah komplementárnych vzdelávacích oblastí sa odporúča využívať ako doplnkové aktivity nad rámec indikatívneho času vzdelávacej záťaže, prípadne sa môže integrovať do obsahu hlavných vzdelávacích oblastí (napríklad témy z oblasti Človek a svet práce sa môžu integrovať s témami z oblasti Človek a príroda, témy zo vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa integrujú s témami vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť).

1.5 Vyučovacie predmety, ktoré sú v základnej škole vyučované v rámci voliteľných (disponibilných) hodín, sa do vzdelávacích aktivít zaraďujú podľa zváženia základnej školy. Ak voliteľné (disponibilné) hodiny prehlbujú obsahy predmetov hlavných vzdelávacích oblastí, nie je potrebné ich v rámci dištančného vzdelávania vyučovať. Ak ide o druhý cudzí jazyk, o jeho vyučovaní počas dištančného vzdelávania rozhodne základná škola.

1.6 Zadania pre žiakov na vypracovanie úloh, ktoré sa zo strany učiteľov vyhodnocujú, sa viažu výlučne na hlavné vzdelávacie oblasti. Pre aktivity z komplementárnych vzdelávacích oblastí sa žiakom neurčujú zadania, ktoré musia žiaci plniť povinne.

1.7 V období mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách v školskom roku 2019/2020 sa všetky vyučovacie predmety, ktoré podľa rámcových učebných plánov pre základné školy patria do vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia, zameriavajú najmä na podporu čitateľskej gramotnosti, rozvoj jazykových kompetencií a komunikačné ciele.

1.8 Vo vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami sa pozornosť venuje najmä vyučovaciemu predmetu matematika. Obsah vyučovania predmetu informatika sa môže zaraďovať ako súčasť komplementárnych vzdelávacích oblastí alebo sa môže integrovať do obsahu hlavných vzdelávacích oblastí v prípade, ak žiaci majú v rámci vzdelávania v domácom prostredí možnosť využívať informačno-komunikačné technológie.

1.9 Vo vzdelávacích oblastiach Človek a spoločnosť a Človek a príroda sa odporúča, aby vzdelávacie aktivity boli koncipované tak, že sa využijú prirodzené väzby medzi obsahmi predmetov z príslušnej vzdelávacej oblasti.

2. Práca s učivom

2.1 Pri plánovaní obsahu vzdelávania v hlavných vzdelávacích oblastiach sa odporúča sústrediť sa na ťažiskové učivo daného ročníka a učivo, ktoré je nevyhnutnou podmienkou porozumenia učiva v nasledujúcom ročníku. Vzhľadom na mimoriadne prerušenie vyučovania v školách sa neočakáva, že si žiaci osvoja všetko predpísané učivo vyplývajúce z vymedzených ročníkových výkonových štandardov štátnych vzdelávacích programov.

2.2 Štátny pedagogický ústav poskytne ku každej vzdelávacej oblasti odporučený výber tém ťažiskového učiva, ktorý tvorí prílohu tohto usmernenia. Pokiaľ učitelia tieto témy so žiakmi už absolvovali, v zostávajúcich týždňoch sa budú zameriavať na ich prehlbovanie a opakovanie a rozvíjanie komplexných nadpredmetových kompetencií žiakov. Pokiaľ ich so žiakmi neabsolvovali, odporúča sa tieto témy zaradiť ako nové učivo iba v prípade, ak to podmienky umožňujú (t. j. ak sú učitelia v on-line spojení so všetkými žiakmi). V opačnom prípade je potrebné prezentáciu nového učiva v rámci hlavných vzdelávacích oblastí minimalizovať a sústrediť sa na opakovanie, upevňovanie a prehlbovanie už prebraného učiva. Pred koncom školského roka 2019/2020 bude vydané usmernenie, ako sa s potenciálnou nerovnomernosťou v osvojenom učive vysporiadať v priebehu nasledujúceho školského roka.

2.3 V rámci dištančného vzdelávania sa na výučbu špecifických vyučovacích predmetov vzdelávacej oblasti Špeciálnopedagogická podpora, ktorá je určená žiakom so zdravotným znevýhodnením, učivo nevymedzuje. Pedagogickí zamestnanci, ktorí v rámci dištančného vzdelávania vzdelávajú žiaka so zdravotným znevýhodnením, zohľadňujú jeho individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Prioritou je upevňovanie a prehlbovanie nadobudnutých schopností, zručností a návykov žiakov.

2.4 Na výučbu žiakov s mentálnym postihnutím a viacnásobným postihnutím s mentálnym postihnutím sa učivo nevymedzuje. Pedagógovia, ktorí v rámci dištančného vzdelávania vzdelávajú žiakov s mentálnym postihnutím, sa podľa možností zameriavajú predovšetkým na opakovanie a utvrdenie prebraného učiva.

3. Organizácia vzdelávacích aktivít

3.1 Počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách sa vzdelávanie realizuje dištančnou formou, ktorej konkrétnu podobu si základná škola zvolí podľa podmienok jej žiakov a pedagogických zamestnancov (využívanie on-line platforiem, telefonickej komunikácie, poštovej komunikácie alebo inej formy doručovania a prijímania úloh a zadaní žiakom). Základná škola podľa dostupných možností zabezpečí prístup všetkých žiakov ku vzdelávaniu aj v čase mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách, rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia.

3.2 Za odporúčanú organizáciu vzdelávania na úrovni základných škôl sa považuje týždenný rozvrh založený na striedaní jednotlivých vzdelávacích oblastí s príslušnými vyučovacími predmetmi, zostavený podľa podmienok a možností školy.

3.3 Týždenný rozvrh zostavuje triedny učiteľ, ktorý zároveň koordinuje distribúciu vzdelávacích aktivít žiakom a ich zákonným zástupcom.

3.4 Pre prvé štyri ročníky sa odporúča v rámci jedného dňa kombinovať dve hlavné vzdelávacie oblasti, pričom vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia by mala mať každodenné zastúpenie.

3.5 Vo vyšších ročníkoch (od piateho do deviateho ročníka) sa odporúča pre každý deň v týždni určiť samostatne jednu z hlavných vzdelávacích oblastí alebo kombinovať dve vzdelávacie oblasti.

3.6 Aktivity z komplementárnych vzdelávacích oblastí sa odporúča organizovať tak, aby boli súčasťou denného programu žiakov nad rámec času indikatívnej týždennej vzdelávacej záťaže.

3.7 Pokiaľ je vyučovanie založené na využívaní on-line platforiem, odporúča sa, aby sa úlohy a aktivity z hlavných vzdelávacích oblastí posielali žiakom jedenkrát denne v dohodnutom čase (optimálne v rozmedzí medzi 8:00 – 16:00). Ak nie je vyučovanie založené na využívaní on-line platforiem, doručovanie úloh, materiálov a aktivít žiakom sa určí na jeden deň v týždni.

3.8 Námety a aktivity pre komplementárne vzdelávacie oblasti sa odporúča posielať jedenkrát v týždni, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že prostredníctvom nich sa zabezpečuje vyrovnanosť a vyváženosť denných aktivít žiakov.

3.9 Odporúča sa, aby jednotliví pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci mali vyhradený čas na konzultácie (telefonické, on-line) so žiakmi a ich zákonnými zástupcami.

4. Indikatívna týždenná záťaž žiakov základných škôl pri dištančnom vzdelávaní

4.1 Indikatívna záťaž žiakov počas dištančného vzdelávania v sebe zahŕňa všetky povinné vzdelávacie aktivity žiakov (čas, strávený on-line vyučovaním, resp. inou formou vyučovania; čas, potrebný na vypracovanie úloh, ktoré sú zadávané či distribuované žiakom počas on-line vyučovania, telefonicky, e-mailom alebo v papierovej forme; čas, strávený samoštúdiom).

4.2 V jednotlivých ročníkoch základnej školy sa vzdelávanie pre všetky hlavné vzdelávacie oblasti plánuje tak, aby bol dodržaný tento rozpis indikatívnej týždennej záťaže žiakov:

  • 1 - 3 ročník = 5 - 8 h/týždeň
  • 4 - 5 ročník = 8 - 10 h/týždeň
  • 6 - 7 ročník = 10 - 15 h/týždeň
  • 8 - 9 ročník = 12 - 15 h/týždeň

4.3 Do indikatívnej záťaže nie je započítaný čas, ktorý žiaci venujú aktivitám vymedzeným v rámci komplementárnych vzdelávacích oblastí. Komplementárne vzdelávacie aktivity sú plánované tak, aby pre žiakov neboli záťažou.

5. Komplexnosť vzdelávacích aktivít

5.1 Čas venovaný hlavným a komplementárnym vzdelávacím oblastiam plní hlavnú funkciu výchovy a vzdelávania poskytovaného školským systémom. Do dištančného vzdelávania sa v súčasnom režime nezaraďuje plnenie výchovných programov mimoškolského vzdelávania zabezpečovaného školskými klubmi detí.

5.2 Pedagogickí zamestnanci školských klubov detí, pedagogickí asistenti, školskí špeciálni pedagógovia, školskí logopédi a odborní zamestnanci, pôsobiaci na základnej škole majú byť súčasťou „učiteľských tímov“ pripravujúcich komplexné východiská na zabezpečenie vzdelávacích aktivít žiakov počas dištančného vzdelávania. Môžu byť tiež tímovými učiteľmi (pomocnými učiteľmi) a podporiť učiteľa, koordinujúceho vzdelávanie žiakov v jednej triede pri tvorbe rozvrhu a distribuovaní materiálov pre žiakov.

5.3 Školskí špeciálni pedagógovia, pedagogickí asistenti a odborní zamestnanci zároveň poskytujú podporu a asistenciu učiteľom a zákonným zástupcom žiakov pri prispôsobovaní vzdelávacích aktivít individuálnym a špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám žiakov, pri tvorbe alebo úprave učebných materiálov. V spolupráci so školskými zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie zabezpečujú dostupnosť kompenzačných pomôcok hlavne pre žiakov so zdravotným postihnutím a žiakov s vývinovými poruchami učenia. Ide len o také kompenzačné pomôcky a postupy, na ktoré bol žiak počas školského roka zvyknutý.

6. Vyhodnocovanie vzdelávania

6.1 Hodnotenie žiakov sa realizuje v súlade s Usmernením na hodnotenie žiakov základných škôl v čase mimoriadnej situácie, spôsobenej prerušením vyučovania v školách v školskom roku 2019/2020.

6.2 Riaditeľ základnej školy zabezpečí základnú evidenciu a uchovanie informácií o organizácii a realizácii dištančného vzdelávania v jednotlivých triedach, aby sa na ich základe dali vykonať opatrenia pre pokračovanie vzdelávania v nasledujúcom školskom roku. Hlavnou súčasťou tejto evidencie sú správy predmetových komisií a metodických združení o výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu v hlavných vzdelávacích oblastiach v jednotlivých triedach.

6.3 Riaditeľ školy zabezpečí, aby súčasťou evidencie o realizácii dištančného vzdelávania boli aj individuálne vzdelávacie programy žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa vzdelávajú v školskej integrácii v prípade, že došlo k ich zásadnej úprave.

6.4 Najneskôr do 31. augusta 2020 riaditeľ základnej školy vypracuje stručnú písomnú správu o realizácii školského vzdelávacieho programu počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania. Správa bude obsahovať opis zmien, ktoré nastali v dôsledku mimoriadnej situácie, vrátane informácií o organizácii vzdelávania, jeho obsahu a spôsobe hodnotenia žiakov v jednotlivých predmetoch. So správou následne oboznámi Radu školy. Správa bude priložená k Správe o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za školský rok 2019/2020.

Usmernenie k obsahu a organizácii vzdelávania.pdf

Metodické odporúčanie č. 2/2020 k obsahu výchovy a vzdelávania po obnovení vyučovania od 1. 6. 2020 do konca školského roka 2019/2020.pdf

Prílohy: