Vedecká gramotnosť

12.05.2022 Potrebujeme sa zaujímať o dianie okolo nás, správne formulovať otázky a hľadať odpovede. Aj o tom je vedecká gramotnosť.

V aktuálnej dobe, kedy sa na našu spoločnosť valia dezinformácie a propaganda, a to nielen z prostredia sociálnych sietí, je nevyhnutné, aby sme sa dokázali orientovať vo svete, premýšľali o ňom a nepodliehali pri tom manipuláciám. Potrebujeme sa zaujímať o dianie okolo nás, správne formulovať otázky a hľadať odpovede. Aj o tom je vedecká gramotnosť. Touto dôležitou témou nás vo webinári sprevádza pani Ing. Alena Tomengová, PhD., ktorá nám predstaví konkrétne tipy, akými stratégiami môžeme viesť deti k rozvoju vedeckej gramotnosti na vyučovaní. Záznam webinára si môžete pozrieť na našom YouTube.

Veľmi dobre vieme, že učenie je aktívny proces a ako učitelia máme zodpovednosť za rozvíjanie prirodzenej zvedavosti žiakov. Deti sa často pýtajú, prečo sú veci tak ako sú a ako fungujú. Podporujme u nich túto zvedavosť, veďme ich k ďalšej tvorbe otázok a k hľadaniu odpovedí. Pani Tomengová vysvetľuje vedeckú gramotnosť v kontexte učebných cieľov. Dobre známu taxonómiu cieľov podľa Blooma znázorňuje v prezentácii ako otočenú pyramídu. Naším cieľom by malo byť dostať sa do vyšších taxonomických úrovní: tvoriť, evalvovať, analyzovať, aplikovať, porozumieť a zapamätať. Vychádza práve z toho, že ľudia si všeobecne pamätajú 70% z toho, čo povedia a napíšu a 90% z toho, čo urobia. Pani Tomengová zdôrazňuje, že len si niečo vypočuť alebo prečítať, je pre učenie a zapamätávanie málo efektívne. Naše učebné stratégie by mali byť v prvom rade zamerané na analyzovanie, dotváranie a vyhodnocovanie (napr. aktívna účasť detí na praktických cvičeniach, navrhovanie plánu pre skupinovú prácu, simulácia/modelovanie nejakého produktu alebo situácie, aktívne prezentovanie...).

Základné stratégie rozvoja vedeckej gramotnosti v škole:

1. Čítanie vedeckých textov (následne práca s vedeckým textom)

Prečo je dôležité sledovať vedecké publikácie a články? Ako uvádza pani Tomengová, na začiatku každého textu nájdete veľmi dobré informácie ohľadom problematiky, ktorá je predmetom výskumu, oboznámite sa s celkovou metodológiou a dostanete prístup k ďalším zdrojom, z ktorých daní autori čerpali. Nechajte sa inšpirovať a pracujte s vedeckým textom aj na vašich vyučovacích hodinách:

• Dajte svojim žiakom prečítať vedecký výskum najprv bez abstraktu a následne ich vyzvite, aby krátkymi vetami napísali, o čom výskum bol. Prichádzajú vaši žiaci k rôznym verziám? Výborne, využite to v diskusii a v cvičení si argumentačných zručností.
• Mladším žiakom môžete zadať úlohy pre nájdenie definícií na aktuálne pojmy, ktoré sa týkajú preberanej učebnej látky. Vypíšte ich na tabuľu, pripravte encyklopédie, časopisy, knihy, počítač a môžu sa do vyhľadávania definícií smelo pustiť aj sami. Veďte ich k tomu, aby sa naučili vypísať si príslušný zdroj správne, vyhnú sa tak v budúcnosti plagiátorstvu.
• Ako pracovať s populárnymi vedeckými časopismi v škole? Formulujte atraktívne otázky, ktoré podnecujú zvedavosť detí a ich aktívne hľadanie odpovedí (napr.: Prečo je púšť v Austrálii červená?, Ako funguje QR kód?...).

Neexistuje lepší nástroj na kritické myslenie ako kritické čítanie, zvedavosť, argumentačná zručnosť. Naši žiaci potrebujú vedieť rozoznať fakt od názoru. Po internete kolujú naozaj rôzne články a mnohé sa iba tvária ako odborné. Pani Tomengová však odporúča využiť ich na vyučovaní a pracovať s nimi. Články, či už vedecké alebo tie pseudovedecké, môžeme žiakov učiť hodnotiť podľa metódy kritického čítania FLaReS:

• F – falsifiability: možnosť vyvrátiť tvrdenie (falzifikovať).
• L – logic: logickosť postupov.
• R – replicability: možnosť opakovania.
• S – sufficiency: dostatok dôkazov a informácií.

Podľa tejto pomôcky posudzujeme pri čítaní článku ako prvú tzv. falzifikovateľnosť, teda či je vyvrátiteľné to, čo sa v článku tvrdí. V druhom kroku je potrebné odpovedať si na otázku, či veci prezentované v texte majú nejakú logiku. Je možné daný pokus, postup alebo zistenie opakovať a overiť? Ponúka článok dostatok informácií, na základe ktorých je možné považovať tvrdenie za pravdivé? Pri kritickom náhľade na dané články je dôležité dodržať jednotlivé kroky. Ak máme jednu z týchto položiek vyhodnotenú ako „nie“, tak nemôžeme považovať tvrdenie v texte za pravdivé. Pokiaľ sme na všetky kroky a otázky odpovedali kladne „áno“, môžeme tvrdenie v článku (dočasne) považovať za pravdivé, kým nie je napr. modernejšími metódami postupom času vyvrátené.

2. Komunikácia a riešenie problémov (otázky, debaty, diskusie...)

Diskusia je dobrou cestou na podporu zručnosti zdôvodňovať a argumentovať. Dôležité je v tomto smere naučiť sa správne formulovať otázky. Po hore uvedených úlohách môže nastať podnetná debata medzi žiakmi. Majú vaši žiaci protichodné postoje, názory na tie isté veci? Vytvorte skupiny, ktoré budú spolupracovať a následne medzi sebou argumentovať. V závere sa dohodnú na nejakom konsenze. Diskusiu je vhodné spracovať aj vo forme grafického záznamu, napr. pojmovej mapy.

3. Učenie sa cez bádanie a experimenty

Cieľom je konfrontovať žiakov uplatnením bádateľských postupov na vyučovaní. Tieto postupy stavajú žiaka do roly vedca. Je dôležité držať sa vedeckých princípov - spísať protokol z bádania, ktorý by mal obsahovať východisko (t. j. z akej teórie/poznatkov vychádzame), takisto cieľ (očakávanie, čo chceme experimentom zistiť) a samozrejme vyhodnotenie/záver.

Zdroj: Učíme na diaľku, 2022.Vedecká gramotnosť. Youtube [online]. [cit. 2022-04-15]. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=z5jnaZb553U&t=814s

Spracovala: Mgr. Veronika Kevély