Psychická pohoda a hodnotenie žiakov

28.04.2022 Podľa pani doktorky Rosenbergerovej: "Pamätajme, škola nás má pripraviť na život a nie o život."

Pamätáte sa na ten pocit, keď ste ako deti z dôvodu stresu z hodnotenia, nechceli ísť do školy? Pripočítajme k tomu stres z aktuálnych (post)pandemických situácií, ktorým naše deti čelia - dištančné vzdelávanie, dlhodobá izolácia od vrstovníkov, striedavé karantény, strach o svojich blízkych, poprípade smútok a bolesť z ich straty. Stres z koncoročného hodnotenia môže vyústiť až do vážnych stavov úzkostí.

Webinár zameraný na psychickú pohodu a hodnotenie žiakov pre vás pripravila pani Mgr. Petra Fridrichová, PhD., vysokoškolská učiteľka z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci s pani MUDr. Teréziou Rosenbergerovou, detskou psychiatričkou z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Záznam webinára si môžete pozrieť na našom YouTube.

Návšteva detí tak v psychologických, ako aj v psychiatrických ambulanciách sa počas posledných dvoch pandemických rokov navýšila. Podľa detskej psychiatričky Rosenbergerovej, približne 50 až 60% detí prichádzajúcich do ambulancie, nechce chodiť do školy. Prežívajú úzkosť, apatiu, lenivosť, trápia ich rôzne psychosomatické ťažkosti. Necítia sa byť dostatočne pripravené na to, aby zvládli blížiace sa písomky a skúšky. Tento tlak a strach zo zlyhania u detí narastá práve s blížiacim sa koncom školského roka.

Dokážeme byť v hodnotení naozaj objektívni? Podľa pani doktorky Rosenbergerovej: „Mali by sme sa naučiť robiť z detí ľudí, nie žiakov a rozhodne nie nejaké počítače, ktoré vychrlia na základe gombíka vedomosti a keď ich vypneme, stíchnu. O minútu už vôbec nevedia, o čom sme hovorili, pretože mnohí sa pripravujú iba na tú konkrétnu chvíľu. Pamätajme, škola nás má pripraviť na život a nie o život. Toho by sme sa mali držať.“

Skúšanie, či už slovné alebo písomné, predstavuje pre dieťa porovnateľný stres ako pre dospelého človeka. Je preto potrebné prehodnotiť, čo je naozaj pre dieťa z hľadiska preberaného učiva a preverovania vedomostí kľúčové. Bez čoho sa v ďalšom ročníku nezaobíde? Podľa pani Fridrichovej sú pre tento účel vhodné diagnostické metódy ako portfóliá, projekty, súhrnné práce, a tiež záverečné preverovacie práce (ale rozhodne nie niekoľko za týždeň). Sústreďme sa pri nich najmä na pokrok žiaka. Rozprávajme sa s deťmi a pátrajme po individuálnych príčinách toho, prečo konkrétne dieťa učivo nezvláda. Je dôležité hodnotiť prácu dieťaťa za celý rok, nielen na základe koncoročných písomiek a skúšania.

Dištančné vzdelávanie kladie na učiteľa nový typ výziev a každodenná príprava naň vie byť aj pre tých zručnejších v informačných technológiách skutočne náročná. So striedaním prezenčnej a dištančnej výučby kvôli karanténam, bolo nevyhnutné vyzbrojiť sa veľkou dávkou flexibility a trpezlivosti. V čom spočívajú ťažiská nevýhod takejto výučby pre deti a aké sú dôsledky na ich psychickú pohodu? Podľa pani Rosenbergerovej je to najmä:

• absentujúca neverbálna komunikácia: dieťa vníma podstatne viac z neverbálnych zdrojov zo strany učiteľa, ktoré mu pomáhajú v procese učenia a zapamätávania. Naučiť sa a pochopiť preberanú látku len z počutia, je nedostačujúce.
• rozdielna štartovacia pozícia u detí: nemôžeme tvrdiť, že sme zabezpečili objektívnosť vo vyučovaní, ak všetkých 20 detí, sediacich pred počítačom, sleduje ten istý zdroj. Deti so špecifickými poruchami učenia, deti s ADHD, deti s pervazívnymi vývinovými poruchami, ale aj deti z rôznych dôvodov nesústredené, motoricky nepokojné, majú omnoho väčšie ťažkosti učiť sa prostredníctvom dištančného vzdelávania. Ak sa pri skúšaní zameriavame na to, čo dieťa nevie, je to voči deťom, špecificky v tejto dobe, veľmi nespravodlivé. Dieťa s veľmi dobrým intelektom si toho zapamätá podstatne viac, a to už za krátky čas. Niektoré deti však strávia nad domácimi úlohami a učením aj niekoľko hodín denne, a to na úkor voľného času, potrebnej psychohygieny, či stretávania sa s vrstovníkmi.

Je možné hodnotiť vedomosti dieťaťa naozaj objektívne? Podľa pani Rosenbergerovej je v prvom rade potrebné za každým hodnotením vidieť dieťa, ktoré sa buď snaží, alebo rezignuje. Každý z nás však potrebuje aspoň v niečom vynikať, každý chce byť pochválený. Je dôležité oceňovať každý pokrok dieťaťa, aj keď je len drobný. Pravidelné zážitky zlyhania a neúspechu robia zo školy miesto, do ktorého detí nechcú chodiť, ktorého sa boja. V ambulancii pani pedopsychiatričky sa nájdu poznámky od učiteľov v žiackych knižkách detí, ktoré sú dôkazom práve tohto zlého príkladu a deťom škodia:

„Vedomosti Vašej dcéry sa rovnajú nule. Pre jej postup do ďalšieho ročníka je nutné, aby ich aspoň zdvojnásobila.“

Pri hodnotení je potrebné zreálniť to, čo očakávame a sústrediť sa primárne na učenie a menej na skúšanie. Pani Fridrichová uvádza, že pre spravodlivosť v hodnotení sa treba zamyslieť nad týmito otázkami:

• Ako bola realizovaná výučba v čase prerušovaného vyučovania? Boli on-line hodiny dostupné pre každého žiaka?
• Ako prebiehal kontakt so žiakmi, pre ktorých nebolo on-line vyučovanie dostupné? Čo som spravil ja ako učiteľ pre to, aby som žiaka dostal na úroveň, ktorú očakávam, že bude zvládať?
• Mal doma podporu rodičov, starých rodičov, či iných osôb na to, aby zvládol zadania na domáce učenia sa?
• Ako bola realizovaná spätná väzba a oprava zadaní, ktoré žiak riešil samostatne doma?

Zdroj: Učíme na diaľku, 2021.Psychická pohoda a hodnotenie žiakov. Youtube [online]. [cit. 2022-04-06]. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=nF3AOj-_cGw