Petra Fridrichová: Učitelia potrebujú podporu, ocenenie a uistenie, že “je to dobré”

03.08.2021 „S mojimi študentmi som bola z celého akademického roka len 2 týždne, inak sme sa videli cez počítače „v okienkach",“ hovorí Petra Fridrichová, vysokoškolská učiteľka na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, ktorá pôsobí aj ako výskumná pracovníčka na Štátnom pedagogickom ústave. Petre dal, podobne ako iným učiteľom, posledný školský rok poriadne zabrať. Ako ho zvládla a čo pozitívne z neho nakoniec vzišlo? Prečítajte si náš rozhovor.

Ako by ste zhodnotili posledný rok? Prvé, čo mi napadlo pri tejto otázke bolo, že to bol pracovne veľmi bohatý, ale aj náročný a hektický rok. Išlo o rok výziev, testovania vlastnej odolnosti a výdrže, zaujímavých projektov a naštartovaných procesov, ktoré majú šancu priniesť trvalé zmeny pre všetky deti a ich učiteľov. Pozitívne hodnotím projekt Školský klub, ktorý pripravoval ŠPÚ v spolupráci s RTVS, Indíciou a mnohými skvelými učiteľkami a učiteľmi, ako aj metodičkami a metodikmi. Spoluprácou týchto skúsených pedagógov vznikalo televízne vyučovanie pre všetky deti, ktoré nemohli chodiť do školy. Vo vysielaní Školského klubu sa stretli deti s viacerými zaujímavými hosťami, napr. s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou, ministrom školstva Branislavom Grohlingom, režisérom Antonom Šulíkom, herečkou Dominikou Morávkovou, ale aj s pani prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Pozitívne hodnotím aj skúsenosti z Učíme na diaľku, ktorý je možné vnímať ako most medzi ŠPÚ a školami. Na jednej strane tu bola podpora pre pedagogických a odborných zamestnancov a vedenia škôl prostredníctvom webinárov, metodických materiálov, či online poradenstva, ale na druhej strane, vďaka pomenovaniu problémov a formulovaniu otázok sme vedeli, akú pomoc učitelia potrebujú. Aj tento rok nám tak opätovne pripomenul, aké dôležitá je permanentná komunikácia so školami. A k hodnoteniu tohto roka musím pridať aj veľkú pochvalu všetkým vysokoškolským študentom a študentkám, ktorí zvládli už rok a pol bez osobného kontakt u s vyučujúcimi aj so spolužiakmi.

Dal Vám zabrať? Čo ste sa počas neho naučili? Áno, dá sa povedať, že mi tento rok dal zabrať. Aj keď podpora pre školy bola náročná skúsenosť, najnáročnejšia bola moja vlastná online výučba. S mojimi študentmi a študentkami som bola len 2 týždne z celého akademického roka, inak sme sa videli len cez počítače „v okienkach“. Citlivo som vnímala, že sa nedá úplne dokonale reagovať na vzdelávacie potreby našich študentov a študentiek počas online hodín, posilňovala som preto individuálne konzultácie a pracovala omnoho viac s jednotlivcami alebo s malými skupinami. To, čo ma však viac trápilo, bolo to, že najmä v letnom semestri sa cítila, že moji študenti sú čím ďalej tým viac vyčerpaní z celej situácia, chýba im vzájomný kontakt, spoločenský, alebo presnejšie povedané „študentský“ život. Prekonávať demotiváciu a aj únavu študentov a študentiek bolo veľmi náročné. O to viac som rozumela všetkým učiteľom a učiteľkám, ale aj rodičom, keď pomenúvali tieto stavy u detí základných či stredných škôl. Práve pri prekonávaní demotivácie študentov a študentiek som bola nútená (v tom najlepšom zmysle) hľadať nové aplikácie a platformy, cez ktoré môžu študenti spolupracovať, interaktívne vytvárať vlastné produkty. Niektoré experimenty boli úspešné, iné menej. Súčasne, som stále prehodnocovala to, čo skutočne študenti ako budúci učitelia potrebujú a upravovala som podľa toho požiadavky na ukončenie jednotlivých predmetov. Poznávanie nových médií, aplikácií, platforiem bolo to, čo vnímam ako veľký prínos pre moju vlastnú pedagogickú prax.

Vzišlo z neho aj niečo dobré? Uplynulý rok priniesol aj mnoho zaujímavých momentov a vecí, ktoré ma potešili. V prvom rade ma veľmi potešilo, že naše študentky sa dokázali úspešne zapojiť do prípravy veľmi dobrých a pekných pracovných listov pre žiakov na 1. stupni, ktoré tvorili súčasť materiálov k Školskému klubu. Práve tento projekt a prácu celého tímu na ňom vnímam ako skvelú skúsenosť, vďaka ktorému som spoznala skvelých a inšpiratívnych odborníkov (metodikov) aj učiteľky. To, čo však vnímam ja ako najväčšiu zvládnutú učiteľskú výzvu, bolo zrealizovanie štruktúrovanej drámy (čo bolo súčasťou jedného z predmetov, ktoré učím) online prostredníctvom platformy Zoom a ďalších aplikácií, ktoré som pri tom využila. Do poslednej chvíle som neverila, že sa to podarí a že budú mať študenti a študentky nejaký zážitok. A podarilo sa. Po prvej zrealizovanej hodine som sa tešila asi najviac z celého môjho profesionálneho života. Samozrejme, bolo to aj vďaka tomu, že všetci účastníci spolupracovali a tiež to brali ako výzvu. A ja som im bola vďačná, že takto spolupracovali a zvládli sme spolu online v dramatickej hre niekoľko hodín.

Výzvou a prekonaním seba samej boli pre mňa webináre. Tie ma naučili mnoho vecí a vďaka otázkam od účastníkov, pomenovaním ich problémov som sa utvrdila v tom, že rozmanitosť problémov, ktorú učitelia riešia naprieč Slovenskom, je veľmi veľká. Nedá sa nájsť jedna cesta a jedno riešenie. Ak však majú učitelia záujem (a často majú záujem pomôcť svojim žiakom), je potrebné hľadať možnosti, navrhovať alternatívy, diskutovať o nich, podporovať učiteľov v experimentovaní a uistiť ich, že cesta, ktorou idú, je správna, príp. navrhovať korekcie. A toto je možno ďalšia vec, ktorú som sa tento rok naučila a čo vnímam ako pozitívne – silu a ochotu učiteľov riešiť problémy, s ktorými sa stretávajú a súčasne potrebu podpory, ocenenia a uistenie, že „je to dobré“. Často je to najsilnejší moment na to, aby vydržali a nevzdali sa pri hľadaní pomoci pre deti. A ako posledné som si nechala to, čo považujem za najlepšie z uplynulého školského roka, je naštartovanie trvalejších zmien v kurikule pre základné školy. Prerušenie vyučovania a v podstate aj rozdiely v prístupe ku vzdelaniu, ktoré nám pandémia odhalila, poukázali na to, ako veľmi potrebujeme prepracovať vzdelávací program pre základnú školu. Celoročná práca, ktorá bola viac-menej neviditeľná, lebo jej základom bolo neustále štúdium, modelovanie optimálnych postupov a aj konzultovanie s rôznymi aktérmi sa pretavili do dvoch viditeľných výstupov: formulovaný zámer zmien v kurikule pre základné školy v Pláne obnovy a odolnosti a predstavenie reformy na konferencii Vzdelávacie programy pre súčasnú školu.

Čo Vás najviac inšpiruje vo Vašej profesii? Možno to vyznie ako klišé, ale mňa najviac inšpirujú moji študenti a študentky, budúci pedagógovia. Každú skupinu si veľmi obľúbim, vnímam ich ako súčasť môjho sveta v danom čase a nielen ja učím ich, ale veľa sa učím od nich – o ich prežívaní a chápaní sveta, o tom, ako vnímajú učiteľskú profesiu, ale paradoxne sa vždy niečo dozviem aj o sebe. Je pre mňa zvláštne počúvať, že na učiteľstvo idú tí, ktorým nič iné neostalo, pretože moje skúsenosti hovoria o vyspelých, múdrych, veselých, otvorených, empatických mladých ľuďoch. Samozrejme, sú medzi nimi rozdiely, ale v konečnom dôsledku, na konci štúdia, verím každému z nich, že budú robiť svoju prácu zodpovedne a s citom pre deti a ich prežívanie a som na nich hrdá. S viacerými absolventmi a absolventkami som v kontakte aj po tom, ako začnú učiť či si nájdu inú prácu.

Aktívny alebo pasívny oddych? Ako si najlepšie oddýchnete? Či aktívny alebo pasívny oddych vždy závisí od stavu únavy a stresu. Niekedy sa potrebujem „vyspať“ a dokážem s prestávkami doslova prespať celý deň. Inokedy, keď cítim, že si musím utriediť myšlienky, uvítam skôr prechádzku v prírode. Počúvam popri tom rôzne podcasty alebo audioknihy, príp. len hudbu. V lete (čo je moje najobľúbenejšie obdobie a čím je teplejšie, tým som spokojnejšia 😊) rada trávim čas pri vode a čítam. Mám vždy odložené tituly, na ktoré mi počas školského roka neostáva čas. A dobrým odreagovaním je pre mňa aj hra, alebo skôr snaha o hru, s čoraz viac lenivým kocúrikom Frankiem.

Aké máte plány na toto leto? Počas leta sa snažím dohnať čítanie odložených kníh, spánok, čas s rodinou, najmä s mojim malým synovcom Mišíkom, ale aj pracovné veci. Toto leto bude predovšetkým pracovné, ale verím, že stihnem aj nejaký oddych. Určite budem nejaký čas s rodinou na východe Slovenska. Mám pridelené nejaké „úlohy“ súvisiace so synovcom, napr. naučiť ho bicyklovať (podľa mojej sestry mám ako prvostupniarka predpoklady zvládnuť to, tak uvidíme na konci leta, či moje pedagogické skúsenosti a talent postačí aj na takúto veľkú výzvu 😊). Samozrejme, leto je plné prekvapení, sama som zvedavá, čo prinesie.

Ďakujeme za rozhovor.