Neriadime sa zvonením, ale začíname spoločnými raňajkami. Monika Podolinská prezrádza, ako vyzerá letná škola

15.07.2021 Držiteľka ocenenia Biela vrana Monika Podolinská učí posledných trinásť rokov deti z osady Rúbanka. Približuje im veci, ktoré by v osade nikdy nepoznali. Po náročnom roku dištančnej výučby spustila pred pár dňami letnú školu. Svojich druháčikov zobrala hneď na druhý deň na výlet do Bratislavy. Väčšina z nich ju navštívila prvýkrát v živote. A bol poriadne neobyčajný výlet! Malú delegáciu totiž privítala v Bratislave samotná pani prezidentka Zuzana Čaputová. Ako vyzerá letná škola pod Monikinim vedením a prečo ju organizuje? Dozviete sa v nasledujúcich riadkoch.

Akoby ste zhodnotili posledný rok?

Ako nesmierne náročný. Keď som na konci októbra skonštatovala, že sa nám podarilo prejsť všetko zameškané učivo prvého ročníka, nenapadlo mi, že sa situácia zopakuje. No stalo sa. Určite sme však boli viac pripravení ako vlani.

Dal Vám zabrať? Čo ste sa počas neho naučili?

Určite áno, hlavne ten pocit neistoty. Nikto nevedel, kedy sa situácia zmení, a či pozitívne alebo negatívne. Jediná moja istota bola, že musím vymyslieť spôsob, ako pracovať s mojimi žiakmi. Vedela som, že musím ostať s nimi v každodennom kontakte aj napriek tomu, že tých prekážok bolo viac ako dosť. My sme neriešili prístup na internet, my sme riešili to, či si budú mať kde nabiť telefón, aby sme mohli aspoň takto pokračovať v učive. Naučila som sa efektívnejšie riadiť svoj čas, podarilo sa mi ešte viac priblížiť k rodinám mojich žiakov a toto poznanie ma naučilo ešte väčšej pokore. Lebo inak to v prípade mojich žiakov nejde.

Vzišlo z posledného roka aj niečo dobré?

Uvedomila som si, že žiakom škola naozaj chýba. Chýbajú im povinnosti a určitý druh zodpovednosti. Počas bežného školského roka si dokážeme naformulovať a dodržiavať pravidlá a povinnosti, ktorým rozumejú a aj vďaka spoluautorstvu dodržiavajú. Časť zodpovednosti som preniesla na ich rodičov, resp. starších súrodencov. Ich úlohou bolo spoločne si prejsť zadania v pracovných listoch. A keď som ich na druhý deň navštívila, zamerali sme sa na to, čomu nerozumejú, čo nevedia, čo si nepamätajú. Pri takýchto posedeniach som mala dostatok času na to, aby som nenápadne pozorovala, ako to u nich doma funguje, ako sa deti správajú, ako komunikujú.

Časť leta ste sa rozhodli stráviť v letnej škole so svojimi žiakmi. Prečo?

Nám je spolu dobre. Letná škola je priestor pre učenie aj zábavu, neformálnosť a zážitok, rozhovory, pripomenutie si známeho, no aj spoznanie nového. Príležitosť uspieť, vyniknúť, spolupracovať, navzájom si pomáhať.

V čom je hlavný rozdiel v porovnaní s klasickou výučbou?

Neriadime sa zvonením, začíname spoločnými raňajkami, ktoré si sami pripravíme. Pripravíme si pracovný priestor a dohodneme sa, čo ideme robiť. Nemáme Slovenský jazyk ani Matematiku, ale vyučovacie predmety prepájame tematicky, priestorovo, individuálne aj skupinovo, dnes napríklad v potoku, zajtra v Bratislave. Pre nás je kľúčovým slovom neformálnosť.

Vo štvrtok ste otvorili letnú školu a hneď v piatok ste sa ocitli na návšteve u pani prezidentky. Ako dopadlo toto stretnutie?

Pre mojich žiakov je pani prezidentka nielen krásna a múdra žena, ale predovšetkým človek, ktorého si nesmierne vážia. To, že nás pani prezidentka prijme, sa dozvedeli pár kilometrov pred Bratislavou. Bála som sa, že by nám do toho niečo mohlo prísť a boli by sklamaní. Tak som im nič neprezradila. Samotnému prijatiu predchádzala prehliadka paláca. Ohromila ich veľkolepá výzdoba, všimli si aj vysoké stropy, jemné koberce, na ktoré sa báli vstúpiť, pozlátené lustre. Tí moji tipovali, na čo asi môže slúžiť zelený či zlatý salón, a potom sa odrazu otvorili dvere a vošla pani prezidentka. Ja neviem, čo sa v takej situácii má alebo nemá robiť, ale deti aj ich maminky zatlieskali. A viem, že to bolo od radosti aj šťastia. Vedela, kto sme, čím sme výnimoční a s čím občas musíme bojovať. Ocenila pomoc rodičov v čase pandémie, s mojimi žiakmi sa rozprávala o ich plánoch do budúcnosti. Usadila ich do kresiel, kde zvyknú sedávať najvyšší štátni predstavitelia, diplomati a vzácni hostia. A my sme vedeli, že v tom momente sme to pre pani prezidentku práve my.

Pre ktoré deti je určená letná škola?

Týždňovú letnú školu si organizujem pre svoju triedu, pre mojich druhákov. Podobne ako moje kolegyne pre svojich žiakov. V termíne, ktorý vyhovuje každej z nás. V júli, aby sme hneď mohli plynule pokračovať tam, kde sme skončili.

Čo Vás vo najviac inšpiruje vo Vašej profesii?

Každý jeden žiak a jeho príbeh. Nemyslím si, že bez poznania týchto príbehov by som ich mohla vzdelávať či vychovávať.

Aktívny alebo pasívny oddych? Ako sa najlepšie zrelaxujete/odbúrate stres?

Skôr aktívny – bývame v rodinnom dome na dedine, milujem prácu v záhradke a všetko, čo s tým súvisí. Môžem vypnúť, nič nemusím, len chcem.

Aké máte plány na toto leto?

Záhrada, hubárčenie, sladké ničnerobenie, no aj spoznávanie neznámych kútov Slovenska. Len tak nasadnúť do auta a odviezť sa na miesta, kde sme ešte neboli. Máme radi Slovensko.

Monika, ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám aj Vašim žiakom krásne leto plné zážitkov.