Hodnotenie v pohode a s primeranou dávkou stresu nielen pre žiakov so ŠVVP

24.05.2022 Pre deti je motivujúcim prvkom v učení zážitok z úspechu. Nechajme preto deti “zažiariť”.

Hodnotenie v pohode a s primeranou dávkou stresu nielen pre žiakov so ŠVVP Pozývame vás pozrieť si záznam webinára, na ktorý prijala pozvanie psychologička, lektorka a autorka podcastu o deťoch s poruchami autistického spektra Deti bez návodu - Mgr. Viera Hincová. Druhou našou hosťkou bola pani Mgr. Dana Holíková – špeciálna pedagogička a riaditeľka Základnej školy Veľké Zlievce, ktorá nás inšpirovala alternatívnymi cestami prístupu k hodnoteniu žiakov. Záznam webinára si môžete pozrieť na našom YouTube

Keďže hovoríme o miere stresu a o tom, ako by sme chceli nastaviť proces hodnotenia aj pre seba ako učiteľov, je dobré si povedať, aký je vzťah medzi hladinou stresu a naším výkonom. Ako vraví pani Hincová, pokiaľ sme úplne zrelaxovaní, môže sa stať, že náš výkon nebude veľmi dobrý. So zvyšujúcou sa hladinou stresu môže postupne nabiehať zdravé napätie, motivácia, sústredenie. Nastáva tzv. zóna optimálneho stresu, vďaka ktorému môžeme dosiahnuť svoje ciele i maximálnu výkonnosť. Čo sa stane, ak túto zónu prekročíme? Ako to dokážeme spozorovať na sebe a na iných? Zbystriť by sme mali v momente, keď sme už vyčerpaní a preťažení. Symptómy ako prežívanie úzkosti, hnevu, dokonca aj paniky, by mali byť pre nás dôležitým signálom, že sme už za hranicou zóny optimálneho stresu. Hrozí nám nielen pokles výkonu, ale sme omnoho náchylnejší k vzniku ochorení, ktoré môžu viesť až k chronickým ťažkostiam.

Hodnotenie žiakov a s ním spojená miera stresu predstavuje objektívnu záťaž pre všetkých, o tom niet pochýb. Nemožno však paušálne tvrdiť, že miera prežívania záťaže je u všetkých rovnaká. Existuje skupina detí, ktorá je ohrozená viac, nakoľko aj pri menšej záťaži môže prežívať omnoho väčší stres v porovnaní so skupinou rovesníkov v tej istej triede, a to za rovnakých vonkajších podmienok. V tejto súvislosti môžeme spomenúť pojem neurodiverzita. Poznáte ho?

Termín „neurodiverzita“ zaviedla austrálska sociologička Judy Singer v roku 1998. Je založený na tvrdení, že neurologické variácie, ktoré ovplyvňujú ako ľudia myslia a interagujú, sú prirodzené variácie ľudského genómu. Nie je to niečo, čo má byť opravené, ale niečo, čomu potrebujeme porozumieť a prispôsobiť sa.

Vedeli ste, že obdobie od 21. do 28. marca je týždňom neurodiverzity? Je oslavou všetkých variácií ľudského mozgu a jeho fungovania. Podľa pani Hincovej, môže ísť aj o rôznorodé nastavenie vo vnútri každého človeka. Tento pojem môže podľa toho zahŕňať všetky typy mysle a teda každého z nás. Keď sa na to pozrieme z užšieho psychologického hľadiska, neurodiverzita označuje človeka, ktorého schopnosti v rámci jeho profilu IQ sa navzájom odlišujú viac od bežnej odchýlky (spadá sem ADHD, autizmus, dyslexia, dyspraxia, dyskalkúlia, Tourettov syndróm).

Neurodivergentných ľudí spája podľa pani Hincovej najmä jedna charakteristika, že všetci fungujú na vyššej hladine stresu. Prečo je to tak? Kompenzačné mechanizmy, ktoré potrebujú títo ľudia zapájať, aby vyrovnali svoje odlišnosti (vzhľadom na to, čo sa očakáva v bežnej populácii), prinášajú oveľa vyššiu mieru stresu. Zároveň je u nich prítomná vysoká citlivosť na zmyslové podnety, podnety z prostredia a vysoká unaviteľnosť. Tým pádom môže byť výkon týchto ľudí oveľa nižší, nakoľko na nich stres dolieha viac. Dokonca aj deti, ktoré prekonali traumu, trpiace posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD), spadajú do pásma neurodiverzity (napr. aktuálne deti prichádzajúce z Ukrajiny).

K akceptácii neurodiverzity patrí podľa pani Hincovej aj pracovné a školské prostredie v tzv. univerzálnom dizajne, ktorého primárnym cieľom nie je len sprístupniť ho pre ľudí, ktorí majú problém s pohybom, ale aj znížiť hluk, upraviť svetelnosť a tepelné vlastnosti prostredia. Rovnako je potrebné zabezpečiť oddychové miestnosti na senzorickú rehabilitáciu. Ide teda o celkové zníženie úzkosti z návratu do práce alebo do školy.

Fakt neurodiverzity by sme mali zohľadňovať aj pri hodnotení našich žiakov a študentov. Pani Holíková zdôrazňuje, že každé jedno dieťa potrebuje individuálny prístup, nielen dieťa so ŠVVP. Každé dieťa potrebuje náš rešpekt a zohľadnenie svojich potrieb tak, aby sa v učení a v škole cítilo dobre. Preto by sme mali vytvárať v našich školách podporné prostredie a konštruktívny prístup. Niektoré deti sú pomalšie, potrebujú viac času, nepochopia na prvýkrát, keď sa niečo vysvetlí. Hodnotenie pre nich predstavuje obavu, pochybnosti, či sú dosť dobré a miera tejto neistoty sa môže odraziť aj na kvalite ich výkonu.

Všetci vieme, že hodnotenie sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov vo vyučovacom procese. Aké sú však alternatívne formy, resp. nástroje hodnotenia? Pani Holíková zdôrazňuje potrebu výrazného oceňovania kvalitatívneho pokroku každého dieťaťa a odporúča používať:

• slovné hodnotenie oceňujúce postoj a snahu: „Super, vidím, ako sa snažíš. Záleží ti na tom... Nie je to jednoduché, vidím, ako sa zlepšuješ.“;
• neverbálne hodnotenie: pohladením, mimikou, úsmevom, palcom hore;
• iné: smajlíkom, odmenou (sladkou a pod.);
• použitie listu ako nástroja sumatívneho hodnotenia žiaka: pre napísanie vysvedčenia je podkladom list rodiča dieťaťu, prípadne list dieťaťa venovaný sebe samému, ale aj list učiteľa dieťaťu.

Pre deti je motivujúcim prvkom v učení zážitok z úspechu. Nechajme preto deti “zažiariť”. Pani Holíková odporúča pri písomkách alebo testoch použiť knihy, encyklopédie, internet a tiež poskytnúť deťom možnosť pýtať si pomoc od spolužiaka, ale aj učiteľa. Aj u bežných žiakov môže stres z hodnotenia vyvolávať apatiu, nechuť chodiť do školy, nechuť učiť sa, vzdor a môže mať zásadný vplyv na sebaposudzovanie, kedy sa ich hodnota ako človeka (dieťaťa) definuje hodnotením výkonu v skúšaní. Negatívne dôsledky hodnotenia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môžu byť ešte vážnejšie: prežívanie neobjektívnosti, pomočovanie, nechuť do jedla, strata entuziazmu, uzatvorenie sa do seba až sebapoškodzovanie.

Tou správnou cestou je podľa pani Holíkovej zvoliť také formy a metódy hodnotenia, ktoré posilňujú vnútornú motiváciu – proces metakognície (schopnosť sledovať, riadiť a kontrolovať seba samého a svoje myšlienkové pochody). Umožnite preto vašim študentom dohliadať na vlastné učenie, posilníte tým ich pocit zodpovednosti a motiváciu.

Zdroj: Učíme na diaľku, 2021. Hodnotenie v pohode a s primeranou dávkou stresu nielen pre žiakov so ŠVVP. Youtube [online]. [cit. 2022-05-13]. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=F82ehsnUUDU