Ako žiakom pomôcť zorientovať sa v záplave informácií

04.05.2022 Zaujíma vás, ako spoločnosť ovplyvňujú dezinformácie a propaganda? Chcete vedieť, ako si informácie overovať a ako rozoznať dôveryhodné zdroje?

Veríme, že na tieto a ďalšie otázky nájdete odpoveď v našom webinári: „Ako žiakom pomôcť zorientovať sa v záplave informácií“. Naše pozvanie vyjadriť sa k tejto dôležitej a aktuálnej téme priali traja významní páni, ktorých vám postupne predstavíme. Záznam webinára si môžete pozrieť na našom YouTube

Sociálne siete majú v našej spoločnosti obrovský vplyv na postoje, názory ľudí, a tým pádom aj na rozhodnutia, ktoré robia. Videli sme to v protipandemických opatreniach, takisto v téme očkovania. Určite sa už každý z nás stretol v tejto súvislosti s termínom „bublina“. Všetci totižto žijeme v nejakej bubline, ktorá formuje náš pohľad na svet a na okolité dianie. Podľa JUDr. Daniela Mila (Centrum boja proti hybridným hrozbám, Inštitút správnych a bezpečnostných analýz Ministerstva vnútra SR) vidí každý z nás realitu trochu inými očami a sociálne siete vytvárajú trochu iný obraz toho, čo čítame a vidíme. Systém algoritmov filtruje práve také obsahy, ktoré čo najdlhšie udržia našu pozornosť. Tým pádom sú v nevýhode potrebné protiváhy – pre našu pozornosť menej lákavé. Dezinformácie môžu byť v tomto kontexte využívané ako zbraň. Informačná sféra zohráva významnú úlohu aj v aktuálnom dianí na Ukrajine. Spolu s našimi žiakmi budeme konfrontovaní informáciami, ktoré nemusia byť pravdivé. Sme na to pripravení?

Viete rozlíšiť, čo je to propaganda a čím sa líši od bežného informovania napr. v médiách? Pán Milo uvádza, že primárnym cieľom propagandy je ovplyvňovať názory a postoje, využívať psychologické manipulácie, používať pritom emotívny jazyk a informácie podávať iba selektívne. Na strach alebo nenávisť máme tendenciu reagovať okamžite, bez racionálneho uváženia, preto propaganda dokáže byť naozaj efektívna.

Čo je to dezinformácia? V prvom rade je to klamstvo. Pán Milo vysvetľuje, že dezinformácia má za účel manipulovať ľudí, či už kvôli zisku, alebo z iných politických, ideologických, geopolitických dôvodov. Z webinára pre vás vyberáme taktiky dezinformácií, tzv. 4 D:

• Dismiss: odmietnutie skutočnosti, osobné útoky na tých, ktorí upozorňujú na negatíva.
• Distort: skresľovanie faktov, reality, manipulácia s fotkami.
• Distract: odpútanie pozornosti: A čo vtedy, kedy Američania... (whataboutism)
• Dismay: zdesenie a panika, vyvolávanie strachu a obáv.

Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky (Globsec, 2019 – 2020) približne polovica populácie Slovenska má tendenciu veriť dezinformáciám. Pán Milo prezentuje vo webinári ďalšie pozoruhodné štatistiky postojov obyvateľov Slovenska najmä v kontexte aktuálnej vojny na Ukrajine a hybridných hrozieb voči slobodnému svetu.

Ako sa dá brániť týmto negatívnym javom nedôveryhodnosti informácií na sociálnych sieťach? Na túto otázku odpovedá náš druhý hosť, Mgr. Tomáš Kriššák (politológ z medzinárodnej iniciatívy CEDMO zameranej na ochranu stredoeurópskeho informačného priestoru, expert na komunikačné kampane a spíker k témam dezinformácií, kybernetickej bezpečnosti a hoaxov). V prvom rade je podľa neho potrebné vnímať informačnú bezpečnosť najmä v kontexte vývoja mediálnych a informačných technológií. Od nástupu internetu a vývoja digitálnych platforiem ako Facebook, Youtube, Google a ďalších, máme pred sebou akcelerujúci proces vývoja. Máme ťažkosti sledovať jednotlivé zmeny, ktoré sa v nich odohrávajú a to naprieč generáciami. Nemali sme dostatočný čas pripraviť sa a adaptovať sa na tieto zmeny.

Falošné správy tu boli od nepamäti. Aktuálne však na ne reagujeme zraniteľnejšie ako v minulosti. Prečo je tomu tak? Pán Kriššák vysvetľuje, že dezinformácie k nám majú oveľa ľahšiu cestu ako kedykoľvek predtým. Sú nám k dispozícii prostredníctvom nášho mobilu. Najdôležitejšou cestou, ako sa brániť negatívnym javom dezinformácií, ktoré sa na nás denno-denne valia, je budovať naše kritické myslenie. Náš mozog opisuje ako kognitívne deravý, čo znamená, že má tendenciu vysvetľovať si veci, ktoré nás obklopujú po svojom a niekedy nesprávne. Kritické myslenie nám pomáha identifikovať tieto kognitívne diery, aby sme ich dokázali zaplniť. Dôsledkom toho sa naše kognitívne procesy zlepšujú a pomáhajú nám zorientovať sa.

Podľa Kriššáka nás na Slovensku už dlhodobo ťažia:

• Nenávistné prejavy (na sociálnych sieťach dochádza k normalizácii nenávistných prejavov, ľudia sú hrubší, ochotní konať agresívne, robiť agresívne voľby, a preto majú tendenciu zveriť moc v štáte do rúk extrémistov).
• Nárast vplyvu dezinformácií (vplyvom nich robia ľudia neinformované rozhodnutia).
• Toxický nacionalizmus (napr. v Ruskej federácii - ľudia obhajujúci vojnu, tešiaci sa z toho, že môžu byť súčasťou takého veľkého davu – sociálne siete len posilňujú týchto aktérov).
• Prepad dôvery v inštitúcie.

Budovanie našej odolnosti voči dezinformáciám bolo roky zanedbávané, dnes sa však ukazuje, že je pre zachovanie našej spoločnosti nevyhnutné.

Zoznam iniciatív občianskeho sektora, ktoré ponúkajú riešenia a inšpiratívne príklady: #som tu; Nenávistný skutok; konspiratori.sk; demagog.sk; blbec.online; Sebavedomé Slovensko; Checkbot; Slovenskí elfovia. Okrem nich je veľmi dobré sledovať aj oficiálne štátne kanály ako: Hoaxy a podvody – polícia SR; Zaočkuj babku.

Ďalšie tipy, triky, námety pre školy a učiteľov ako posilňovať odolnosť voči dezinformáciám a hejtu zdieľa vo webinári Mgr. Peter Farárik zo Štátneho pedagogického ústavu, učiteľ a autor internetového sídla „Lepšia geografia“. Spomínané kritické myslenie vieme podľa neho rozvíjať naprieč všetkými predmetmi a školskými aktivitami. Ako učitelia by sme sa preto nemali báť ísť do debát a diskusií so žiakmi. Odporúča najmä rozvíjať bádateľské a vedecké myslenie, aby žiaci chápali, ako sa na niečo prichádza. Takisto dôležité je podľa neho rozvíjať argumentačné zručnosti a naučiť sa odlíšiť, čo je fakt a čo je názor. Ak vám žiak na vyučovacej hodine povie, že má na situáciu vlastný názor, otázne je, či je založený na faktoch. Dôležité je popritom prepájanie súčasného diania s minulosťou.

Vo webinári nájdete množstvo odporúčaní a linkov na metodické príručky a ďalšie online aktivity, ktoré môžete podniknúť so žiakmi priamo na hodinách a cibriť tým ich kritické myslenie. Ako učitelia musíme byť pripravení aj na to, že naši žiaci budú aktuálne preberať rôzne informácie týkajúce sa vojny na Ukrajine, žiaľ, aj zo spektra hoaxov a dezinformácií. Je to veľmi špecifická a ťažká situácia, ktorá si zaslúži našu extra pozornosť. Viac aj k tejto téme nájdete na našom webinári.

Zdroj: Učíme na diaľku, 2022. Ako žiakom pomôcť zorientovať sa v záplave informácií. Youtube [online]. [cit. 2022-04-16]. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=oAtajKnfldI&t=17s

Spracovala: Mgr. Veronika Kevély