25.04.2022|Ľubica Ťapajová
25.04.2022 Počas pandémie došlo k nárastu času, ktorý deti a mladí trávia s digitálnymi technológiami. S Mgr. Michalom Božíkom z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie sme sa na webinári „Ako riešiť nárast závislosti žiakov od digitálnych technológií počas pandémie“ bližšie porozprávali, kedy môžeme hovoriť u detí o závislosti od digitálnych technológií a kedy ide „iba“ o ich nadmerné užívanie. Priblížil nám prístupy, ktoré pri nastavovaní a implementovaní pravidiel užívania digitálnych technológií pozná súčasná veda a pre akú vekovú kategóriu sú vhodné. Záznam webinára si môžete pozrieť na našom YouTube.
Viete, koľko času trávite denne pred obrazovkami digitálnych technológií vy? V súčasnosti existuje množstvo rôznych aplikácií, vďaka ktorým si vieme tento čas ľahko sledovať. A to platí nielen pri deťoch, ale aj pri dospelých.
Medzi kľúčové komponenty závislosti u jednotlivca patria:
O závislosti ale môžeme hovoriť vždy až po stanovení diagnózy odborníkom (psychiatrom).
Závislosť je veľakrát iba symptómom, nie problémom samotným. Zakázaním užívania digitálnych technológií sa problém nevyrieši, ak má inú príčinu. Je potrebné ísť preto hlbšie a zistiť presnú príčinu.
Medzi časté problémy, spojené so závislostnými symptómami patria:
Veľmi často zameriavame pozornosť iba na čas, ktorý deti trávia s digitálnymi technológiami. Mgr. Michal Božík ale počas webinára upozorňuje, že čas je iba jednou premennou v rovnici. Rovnako dôležité je všímať si aj obsah, ktorý dieťa konzumuje. Ak sleduje na internete veľmi negatívny obsah, tak aj krátky čas, ktorý pri ňom strávi, môže vyvolať veľmi veľký problém. Ďalšou oblasťou je kontext. Kedy dieťa používa digitálne technológie? Je to pri spoločných raňajkách v rodine alebo v rámci jeho voľného času, keď si dokončí všetky svoje školské a domáce povinnosti? A v neposlednom rade je potrebné prihliadať aj na individuálne charakteristiky dieťaťa a jeho vek.
Učiteľ alebo rodič je vo vzťahu dieťa a digitálne technológie v pozícii mediátora. Stratégie, ktoré pri tejto mediácii učiteľ/rodič môže uplatňovať sú buď reštriktívne (napr. regulácia, monitorovanie, nastavenie pravidiel), aktívne (napr. rozhovor s dieťaťom, vysvetľovanie alebo pomoc), alebo ich kombinácia.
Je založená na regulatívnych pravidlách. Medzi typické príklady patrí technická reštrikcia, čiže nastavenie hesla, vypnutie prístupu po určitom čase. Ďalšou možnosťou sú monitorovacie a filtrovacie pravidlá. Napríklad dospelý pozerá dieťaťu cez plece, do zariadenia mu nainštaluje aplikáciu, ktorá sleduje, čo sa deje na obrazovke, prípadne dieťaťu obmedzuje to, aké internetové stránky môže navštíviť. Reštriktívna mediácia je častejšia a efektívnejšia u mladších detí. Pri starších deťoch, približne od 2. stupňa základnej školy, začínajú byť tieto metódy už neefektívne. V tomto veku je už potrebné, aby sa spolupodieľali na tom, ako s jednotlivými stratégiami pracovať a prečo.
Zahŕňa súbor mediačných techník, ktoré sú založené na diskusii učiteľa/rodiča s deťmi. Neskôr sa táto komunikácia rozširuje na celú oblasť vzdelávania o médiách. Dospelý aktívne participuje pri procese užívania digitálnych technológií, vďaka čomu si vytvárajú spoločné zážitky. V prípade, že sa vyskytne akýkoľvek problém, dospelý dieťaťu poskytne pomoc. Veľmi dôležité v tomto modeli je, že učiteľ/rodič vystupuje sám ako pozitívny príklad, ktorý ukazuje dieťaťu, ako by mala vyzerať interakcia ľudí s digitálnymi technológiami.
Neexistuje univerzálny set pravidiel, ktorý by platil všeobecne. Pri ich nastavovaní treba prihliadať na individualitu jednotlivých škôl, ale aj detí.
Existuje ale niekoľko odporúčaní, na ktoré by sme nemali zabúdať:
Zdroj: Učíme na diaľku, 2021. Ako pracovať s klímou triedy a manažovať riziká dopadov záťaže v súčasnej situácii. Youtube [online]. [cit. 2022-04-21]. Dostupné na: [Ako riešiť nárast závislosti žiakov na digitálnych technológiách počas pandémie - YouTube](Ako riešiť nárast závislosti žiakov na digitálnych technológiách počas pandémie - YouTube) Zdroj fotografie: Magdaléna Tomalová