Ako efektívne zvládať záťaž, stres a krízovú situáciu

23.05.2022 Zaujíma vás, ako je možné zvládať záťaž a stres, ktoré so sebou priniesla pandémia?

Zaujíma vás, ako je možné zvládať záťaž a stres, ktoré so sebou priniesla pandémia? Chcete spoznať praktické kroky, ktoré by vám v tom mohli pomôcť? Túto tému nám bližšie priblížili vo webinári odborníčky z Inštitútu Virginii Satirovej v SR: pani PhDr. Hana Ščibrányiová a pani Mgr. Rebeka Trepačová. Záznam webinára si môžete pozrieť na našom YouTube

Ako môže človek zvládať záťaž, kritické udalosti a zmeny s tým spojené? Podľa pani Ščibrányiovej to závisí od toho, v akej situácii sa práve nachádzame, či ju vnímame ako bezpečnú alebo ako ohrozenie. V bezpečí totižto vieme fungovať zdravo a optimálne. Dokážeme sa spájať a rásť. Každý z nás môže slobodne prejaviť svoju inakosť bez strachu z ohrozenia. Pri ohrození je to však inak. Nedokážeme fungovať optimálne a jedinečnosť rozvoja človeka je ohrozená. Všetku energiu investujeme do záchrany. Disponujeme však inštinktívnymi – automatickými mechanizmami, ktoré nám pomáhajú prežiť.

V záťaži a v strese je rozhodujúca miera nášho ohrozenia. Dokonca aj pozitívna zmena môže na nás pôsobiť stresujúco. Rozlišujeme preto tzv. eustres, mobilizujúco pôsobiaci stres, až tzv. úplné ochromenie pri život ohrozujúcej udalosti (nehoda, prírodná katastrofa, iná kritická alebo traumatizujúca udalosť). Aký je praktický význam nového poznania vplyvu traumy na človeka? Vedeli ste, že neliečená trauma z detstva sa môže prejaviť ochoreniami aj o desiatky rokov neskôr? Ako je to možné? Odpovede nám prináša neuroveda. Podľa pani Ščibrányiovej by sa mali s novými poznatkami z neurovedy oboznamovať pravidelne všetci, ktorí pracujú s ľuďmi. Poďte sa s nami pozrieť na niektoré z nich:

Teória trojjediného mozgu

Teória troch mozgov v podstate predstavuje nový spôsob preskupenia nášho mozgu. Ide o tri úrovne organizovania skúseností. Všetky tri časti sú navzájom spojené, ale pracujú nezávisle. Každá časť však zároveň ovplyvňuje iné a „spolufunguje“ s nimi. Takže jednotlivé časti neustále posielajú informácie ďalej, a to aj napriek tomu, že sa zameriavajú na konkrétnu funkciu:

1. hadí mozog

• evolučne najstaršia časť mozgu, vyvíja sa ako prvá;
• reguluje našu nervovú sústavu cez vzruchy a útlmy;
• udržiava homeostázu organizmu, reprodukčné pudenie, senzomotorické spracovanie informácie;
• ovplyvňuje vrodené aktivity a návyky, ktoré pomáhajú prežiť.

2. mozog paleocicavcov – limbický mozog

• prichádza s vyššou evolučnou radou;
• riadi emócie, pamäť, sociálne správanie a učenie, sociálnu väzbu, hravosť a materinskú výživu – vysiela emocionálne odpovede na udalosti.

3. neokortex – najnovšia časť mozgu

• spracováva rozumové informácie - vedomé myslenie;
• zodpovedá za riešenie problémov, logické myslenie a usudzovanie, rozhodovanie, sebauvedomovanie;
• prepája informácie z pravej a ľavej hemisféry.

Ak prežívame ohrozenie alebo cítime nebezpečenstvo, do našej krvi sa za 10 sekúnd vyplaví až 90 látok v tele (adrenalín, opiáty atď.), ktoré majú za úlohu mobilizáciu a isté znecitlivenie. Slúžia na prežitie človeka pri ohrození. Ovplyvňujú tri známe typy reakcií inštinktívneho mozgu:

1. Útok – ak môžem premôcť protivníka.
2. Útek – ak je protivník silnejší.
3. Zmrznutie – ak nemôžem uniknúť ani útočiť, som pod tlakom, ale nemôžem sa hýbať.

Pani Ščibrányiová upozorňuje, že ochromenie alebo zamrznutie ako ochrana pred bolesťou je častá reakcia dieťaťa pri prežívaní ohrozenia. Dieťa situácii nerozumie, nepamätá si, nevie čo sa deje alebo čo stalo, prípadne nekomunikuje vôbec. Dopad traumy sa odrazí aj na zmenách v jeho mozgu – disociuje sa súčinnosť trojjediného mozgu. Následkom toho dochádza k:

• fyziologickým zmenám (telesné zmeny hormonálnej činnosti, dýchania, srdcovej činnosti, svalového napätia, vyčerpanie, u detí regres ako napr. pomočovanie...);
• emocionálnym zmenám (dráždenie, rozrušenie, apatia, hrôza, strach, bezmocnosť, rezignácia,...);
• kognitívnym zmenám (zúžené vnímanie, zvýšená bdelosť, vtieravé myšlienky...);
• zmenám v správaní (ťažkosti so sebakontrolou, sústredením, neschopnosť ucelene popísať udalosť, zlyhávanie pamäti, vyhýbanie sa nepríjemnému, strata odvahy ísť do neznámeho, nehovorenie...).

Opakované ohrozenie má však ťažšie následky. Ako uvádza pani Ščibrányiová, tá istá udalosť môže pôsobiť na rôznych jednotlivcov rôzne. Dvaja ľudia po rovnakom ohrození môžu mať rôzny spôsob návratu do normy. Dostať sa späť a obnoviť rovnováhu je omnoho náročnejšie pri opakujúcej sa záťaži. Zároveň platí: čím má dieťa lepšiu emocionálnu väzbu s matkou a otcom, tým má vyššiu odolnosť a naopak;

• čím je dieťa zažívajúce traumu mladšie, tým menej rozvinutá je jeho nervová sústava (zásah vplyvu môže byť intenzívnejší a môže blokovať vývoj mozgu);
• dosiahnutie rovnováhy v regulácii nervovej sústavy (opätovné spojenie troch častí mozgu) prebieha individuálnym spôsobom a potrebuje čas, bezpečie a podporu;
• je potrebné vylúčenie stresových látok z tela – cez pohyb;
• hyperaktivita a nervozita u detí a dospelých v strese dráždi našu nervovú sústavu (útočíme, unikáme od detí, iných dospelých);
• naše nervové sústavy dokážu spolu „viesť dialóg“ – nalaďujú sa (toto poznanie vieme využiť pri práci s deťmi - svojím pokojom ich môžeme upokojiť a platí to aj opačne - ak sme sami nahnevaní a kričíme, môžeme ich tým viac dráždiť a podnecovať ich k útoku, k úniku alebo k zmrznutiu).

Stav po traumatickej udalosti prirovnáva pani Trepáčová k chaosu, kedy staré už neplatí, ale nové ešte nie je utvorené. Je preto dôležité nájsť stabilitu v chaose aj po traume. Pri práci s deťmi, ktoré prežívajú stres alebo náročnú životnú situáciu, je potrebná stabilizácia. Prinesie im pocit bezpečia, upokojenia, blízku podporu a súcit pri slabosti namiesto stupňovania tlaku a ohrozenia. Ako pomôcť nájsť stabilizačný prvok? Podľa pani Trepáčovej tomu pomáha naša myseľ, má totižto všetky potrebné zdroje. Z webinára pre vás vyberáme stabilizačné cvičenie, inšpirujte sa:

Cvičenie na uzemnenie

• opíš tri veci v miestnosti,
• opíš tri veci, ktoré sa ti páčia,
• nájdi svoj obľúbený predmet v triede,
• mysli na niečo s vášňou.

Keď pracujete s druhým človekom, dieťaťom, vždy si žiadajte dovolenie, t.j. súhlas na určitý úkon (najmä pri telesnom kontakte, pri úkonoch ošetrenia, pomoci). Pani Trepáčová radí, aby sme pre nás a naše deti žiadali taký istý prístup aj od lekárov a sestier. Pamätajte, keď dieťa nehovorí, neznamená to automaticky súhlas, môže ísť o zmrznutie! Naším cieľom pri obnove je:

• spojiť príjemné zážitky a uvedomenie s logickým mozgom ako nový dialóg medzi limbickým systémom (kde sa zdržiavajú emócie a vzorce na záchranu) a neokortexom (sebauvedomením, logikou, riešením problémov a rozhodovaním);
• budovať nové neurónové dráhy v mozgu aj po ohrozujúcej skúsenosti;
• pomáhať vytvárať nové zážitky zo seba, svojich nových možností výberu a zodpovednosti za seba.

Ďalšie stabilizačné cvičenia v stoji, v sede, spojené s dýchaním, pohybom, krátke motorické cvičenia (napr. s antistresovými pomôckami) a omnoho viac nájdete v našom webinári. Zdroj: Učíme na diaľku, 2021. Ako efektívne zvládať záťaž, stres a krízovú situáciu. Youtube [online]. [cit. 2022-05-10]. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=kE3RKYkYVHw